Sám seba charakterizuje ako veliteľa – veliteľa dychovej kapely, ktorá začínala hraním na balkánskych svadbách, aby sa postupne preslávila po celom svete. Boban Marković nám porozprával o ich poslednej tvorbe, o svojom vzťahu k synovi Markovi a pozval nás na ich koncert na festivale Groove Brno.
Do Českej republiky sa pravidelne vraciate. Aký máte vzťah s českým publikom?
Temperamentný – môžem povedať, že v posledných rokoch sme si najviac obľúbili krajiny strednej Európy. Rýchlo sa navzájom na seba naladíme a to robí naše koncerty úspešnými.
Tentokrát vystúpite v rámci festivalu Groove Brno. Aký je váš názor na groove ako na jeden z elementov rytmickej súhry?
Na to sa musím spýtať môjho syna Marka. Ja staviam tradičné hudobné motívy a balkánska hudba je pre mňa posvätná a nedotknuteľná.
Na vašej poslednej doske Mrak experimentujete aj s elektronickými zvukmi. Prečo tá náhla zmena? Je to niečo, čomu sa chcete venovať aj na ďalších doskách? Zároveň tak posunúť tradičný zvuk balkánskej dychovky možno modernejším smerom k mladším poslucháčom?
Je to výsledok tímovej práce, pracovali na tom až traja zvukoví inžinieri a producenti, ktorí boli zapojení do toho procesu. Počúvali sme jeden druhého, takže tie experimenty a tvorba musela dobre dopadnúť. Bavilo nás spolu pracovať a repertoár Mrak hráme už päť rokov a nikdy nás to neomrzelo.
Spolupracovali ste s kapelou Vidiek na turné Hrajte trúbky. Aké máte na to spomienky?
Ako pri každom kultúrnom stretnutí, aj táto spolupráca priniesla jedinečné momenty – spoznali sme hĺbky a hranice jeden druhého. Tieto experimenty a projekty nemôžu zlyhať; inak by to bola zbytočná práca. Cítim, že sme vôbec nezlyhali.
Aké je to byť principál? Rozhodovať o všetkom, byť medzi spoluhráčmi, viesť ich a zároveň počúvať a nechať sa tiež vyjadriť. Aký ste principál?
Je za tým tvrdá práca. Môžeš si povedať, že som seržant, ale slovo veliteľ mi znie lepšie. Nechodím okolo horúcej kaše – buď to robíš profesionálne, alebo to nerob vôbec. Toto je náš život a my neplytváme a nehýrime s našimi zdrojmi.
Balkánska dychovka je temperamentnou a vyžaduje si energiu a vášeň, ale aj byť pri nej veselý. Ako spoluhráčov motivujete, keď aj sú unavení, alebo nemajú náladu, aby poslucháčov rozveselili?
Každý, kto pracuje v tomto žánri, bol tvrdo vydrený už na svadobných oslavách. Tam musíte udržať energiu divákov a oslavujúcich rodín osem až desať hodín. Zvyčajne sú to práve oni, ktorí sa unavia ako prví. To je to tajomstvo! V porovnaní s tými nocami sú koncerty len warm-upom.
Stále ste presvedčený o tom, že hudba spája? Cítite potom zodpovednosť v tom, že prehovárate univerzálnym jazykom, ktorému každý rozumie?
Určite je to zodpovednosť, ale radšej by som to nazval zdrojom radosti. Keď vidím, že ľudia to chápu a tancujú na našu hudbu, tak viem, že koncept a zvuk sú správne. Takmer štyridsať rokov skúseností mi to potvrdzuje!
Ako sa rokmi posúva váš vzťah s vaším synom Markom? Je Marko pripravený prevziať raz po vás vašu kapelu? Ako ho vnímate ako hudobníka? V čom sú jeho najväčšie prednosti, ale aj možno nedostatky..
Marko sa vypracoval na vyššie pozície. Už v 13 rokoch so mnou cestoval na turné, neskôr strávil mnoho rokov ako sólista v kapele, viedol skupinu, hral vo filmoch, pracoval v rôznych žánroch, skladal hudbu a je veľmi zručný v jazzovej improvizácii. Nemyslím si, že by bol niekto lepší než on. Keby žil v USA, určite by patril k najväčším aj tam.
Vraj je filmová hudba oblasť, ktorá vás v posledné roky čoraz viac zaujíma. Čo vás na tom najviac baví? Aké najbližšie projekty / spolupráce pripravujete v tejto sfére?
Nie je to len filmová hudba – k mojej hudbe bola vytvorená aj baletná choreografia. To ma prekvapilo najviac. Dielo s názvom Parade predstavilo materiál z Mrak práve týmto spôsobom. Tento experiment a projekt sme si naozaj užili. Dúfam, že ho budeme môcť predstaviť aj naživo!
You regularly return to the Czech Republic. What is your relationship with the Czech audience?
Temperamental – I can say that in recent years, we’ve grown to love Central European countries the most. We quickly tune in to one another, which makes the concerts a success.
This time, you will perform as part of the Groove Brno festival. What is your opinion on groove as part of music element?
I’ll ask my son Marko about this… I build on traditional musical motifs, and Balkan music is sacred and untouchable.
On your latest album Mrak, you experiment with electronic sounds. Is this something you want to explore further on future albums? At the same time, are you looking to push the traditional sound of Balkan brass music in a more modern direction to appeal to younger audiences?
It’s the result of teamwork, with 2-3 sound engineers and producers involved in the process. We listen to each other, so these experiments and creations can only turn out well. We truly enjoyed working together, and we’ve been spinning the Mrak repertoire for 5 years now – no one’s gotten tired of it yet.
You collaborated with Vidiek on the „Hrajte trúbky túr“ tour. What memories do you have from that?
Like any cultural encounter, these bring unique points of interest—we’re curious about each other’s depths and boundaries. These experiments and projects cannot fail; otherwise, the work would have been in vain. I feel they haven’t failed at all.
What is it like to be the bandleader? What kind of bandleader are you?
Hard work. You could say I’m a sergeant, but the word *commander* fits better. I’m not one for beating around the bush—either you do it professionally, or don’t do it at all. This is our life, and we don’t waste or squander our resources.
Balkan brass music is energetic and requires passion, but also the ability to be joyful. How do you motivate your bandmates when they’re tired or not in the mood to lift the spirits of the audience?
Anyone who works in this genre has already been toughened up by wedding parties. You need to keep the audience and the celebrating families energized for 8-10 hours. Usually, they’re the ones to tire out first. That’s the secret! Compared to those nights, concerts are just a warm-up.
Do you still believe that music brings people together? Do you feel a sense of responsibility in speaking through a universal language that everyone understands?
It’s definitely a responsibility, but I’d rather call it a source of joy. When I see people understand it and dance to it, I know the concept and the sound are right. Nearly 40 years of experience tell me this!
How has your relationship with your son Marko evolved over the years? Is Marko ready to take over your band one day? How do you view him as a musician? What are his greatest strengths, but also perhaps his weaknesses?
Marko has climbed the ranks. He was already touring with me at 13, later spent many years as a soloist in the band, led the group, acted in films, worked across numerous genres, composed music, and is well-versed in jazz improvisation. I don’t think there’s anyone better than him. If he lived in the USA, he’d be among the greatest there too.
It is said that film music is an area that has interested you more and more in recent years. What do you enjoy most about it? What upcoming projects or collaborations are you preparing in this field?
It’s not just film music—we’ve also had ballet choreography created to my music. That surprised me the most. A piece titled ‘Parade’ featured the Mrak material in this way. We truly enjoyed this experiment and project as well. I hope we can bring it to you for a performance!
