Na americkej nezávislej scéne vyrástla ďalšia zaujímavá kapela. Chew z Atlanty sa nechávajú unášať vlnou psychedélie, v ktorej kombinujú zvuk živých nástrojov s elektronikou. Ich hudba je neúnavným prúdom energie, plná nepredvídateľných rytmov a experimentálnych zvukov. Pre náš magazín Music Press.sk nám porozprávali o nezávislej scéne v ich rodnom meste, vysvetlili prečo chcú byť kapelou na cestách a čo na tom majú obzvlášť radi a zanalyzovali ich posledný štúdiový album, s ktorým prišli na európske turné. Naživo ich môžete zažiť 6. marca v pražskom Punctume v rámci koncertnej série Nu Sound Of…(vstupenky tu).
Vraj bol jedným z vašich dôvodov pri zakladaní kapely CHEW to, aby ste mohli byť tzv. road kapelou, Čo ste sa naučili z cestovania a koncertných turné o svojej rodnej krajine?
Turné po USA je ako neustále prechádzanie medzi alternatívnymi realitami. Niektoré miesta sú pulzujúce DIY centrá, iné pôsobia ako mestá duchov, ale všetky majú svoje príbehy. Amerika je obrovská a každá jej časť má svoju zvláštnu energiu. Naučili sme sa, že najlepšie koncerty nie sú vždy v tých najväčších mestách; niekedy sú to miesta niekde v strede ničoho, kde ľudia idú na tom čo najtvrdšie, pretože tam nehrá nič iné.
Ako sa vám cestuje ako nezávislej kapele po USA a organizujú tieto turné. Aký je udržateľný model spolupráce medzi promotérmi a klubmi?
Je to neustály zápas. Koncertné turné pre nezávislú kapelu znamená, že si svojim vlastným booking agentom, tour manažérom a väčšinou aj vlastným promotérom. Promotéri zriedka skutočne aj promujú. Naučili sme sa spoliehať sa na seba alebo čeliť následkom. Najudržateľnejší spôsob, ako to zvládnuť, je budovať skutočné vzťahy – nájsť miesta a promotérov, ktorí skutočne záleží na hudbe, ale vždy sa budeme snažiť urobiť čo najviac sami, kým to ešte zvládneme.
Fungovať v kapele je náročné nielen z časového, finančného, ale aj z ľudského hľadiska. Medzi spoluhráčmi musí byť určitá chémia, inak je to iba mechanické naplnenie jednotlivcov a ich potenciálu. Ako sa vám to podarilo budovať a udržiavať, napojiť sa jeden na druhého, vzájomne sa pochopiť?
Strávili sme spolu toľko času v dodávke, že sme si vytvorili vlastný nevyjadrený jazyk. Je to prevažne grganie, dymové signály, vtipy, ktoré chápeme len my a schopnosť rozpoznať, kedy niekto jednoducho potrebuje byť pár hodín sám.
Ako funguje hudobná scéna v Atlante? Je náročné sa v nej presadiť?
Vždy sme sa zameriavali na hranie všade po svete a ešte ďalej. Atlanta je skvelá, ale chceme hrať na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Nikdy sme nechceli byť hrdinami svojho rodného mesta. Hudobná scéna v Atlante je krásny chaos. Je veľká, ale zároveň hlboko DIY. Je tam miesto pre všetko – punk, hip-hop, experimentálny noise, elektroniku. Prienik závisí od toho, čo „prienik“ vlastne pre teba znamená. Ak chceš mainstreamový úspech, existuje cesta, ale neviem ti povedať, aká to je. To nie je to, čo nás zaujímalo. Chceli sme si vyrezať vlastnú čudnú medzeru na trhu. Aj pre toto existuje cesta. Veľa šťastia! Atlanta podporuje kreativitu, pretože sa nikdy neudrží len pri jednej veci. Scéna sa neustále mení a ak si prispôsobivý, môžeš si v nej nájsť svoje miesto.
Ako vaše debutové EP 3D zmenilo vaše smerovanie? Už vtedy ste vedeli, že nechcete byť kapelou jedného žánru?
Vedeli sme od začiatku, že nechceme byť uzavretí do škatuľky. 3D EP o nás vypovedá: „Toto je ochutnávka toho, čo vieme robiť,“ ale vždy sme vedeli, že pôjdeme ďalej. Ak začneme v tretej dimenzii (3D), potom je tam ešte viac na preskúmanie.
V roku 2022 vám vyšiel album Horses, v ktorom ste do vašej tvorby zakomponovali viac syntetizátorov a elektronickej hudby. Ako vznikal tento album?
Počas pandémie sme sa zavreli v našom skúšobnom štúdiu, konzumovali LSD a začali improvizovať skladby. Mali sme dostatok času na experimentovanie. Mal som širokú paletu zvukových textúr a gitarových riffov, ktoré sme mohli preskúmať. Sarah je veľmi dobrá v prekrúcaní a zvyšovaní beatov a rytmov. Používala tiež omnoho viac drum sampler. Vytvorili sme telo Horses, kosť po kosti, až kým kosti nezačali cválať. Skladby konečne začali naberať svoj tvar, až kým sme tie kopytá nevybrúsili do finálnej podoby albumu.
Prešli ste mnohými žánrami ako napríklad glitchy electronic, synthwave, hiphop, industrial či noise. V akom štýle sa teraz cítite prirodzene a kreatívne?
Nevyberáme si žánre, vyberáme si nálady. Občas je to agresívne, občas hypnotické a občas oboje naraz. V skutočnosti neveríme na žánre.
Ako veľmi je vo vašej tvorbe dôležitý rytmus ako jeden zo základných hudobných elementov?
Pevný čas je fajn pre niektoré kapely, ale my máme radi, keď veci dýchajú. Ľudský prvok robí hudbu vzrušujúcejšou. Sarah je úžasná bubeníčka a skladateľka, a bez nej by neexistovala ani kapela CHEW.
Do Európy prichádzate v čase veľkej krízy a zhoršovania vzťahov medzi dlhoročnými spojencami – môže hudba a kultúra naopak tieto vzťahy obrusovať a zjemňovať? Ako sa pozeráte na súčasný stav vo vašej krajine?
Sme tu jednoducho na to, aby sme hrali hlasnú hudbu, stretávali ľudí a bavili sa. Ak to pomôže zmierniť rozdiely, tak super. Ak si len preklikávate správy, zdá sa, že je to nekonečná slučka katastrof. Ale keď ste na turné, hráte koncerty, stretávate ľudí, pripomenie vám to, že nie všetko je také temné, ako sa zdá. Stále tu je skutočná krása na svete. Stále tu je rebélia. Stále je tu túžba uchopiť niečo skutočné v tejto novej ére digitálnej dezinformácie. Tam sme sa rozhodli sústrediť našu energiu. Tam sa rozhodujeme sústrediť našu energiu. Rozumiem používaniu svojho hlasu na ovplyvňovanie, ale my sme inštrumentálna kapela. Počúvajte hudbu.
One of your reasons for founding the band CHEW was to become a so-called road band. What have you learned from traveling and concert tours about your home country?
Touring the U.S. is like constantly shifting between alternate realities. Some places are thriving DIY hubs, some feel like ghost towns, but they all have stories. America is huge, and every pocket of it has its own weird energy. We’ve learned that the best shows aren’t necessarily in the biggest cities; sometimes, it’s the middle-of-nowhere spots where people go the hardest because they don’t get touring bands as often.
How is it traveling as an independent band across the USA and organizing these tours? What is the sustainable model of collaboration between promoters and clubs?“
It’s a constant hustle. Touring as an independent band means you’re your own booking agent, tour manager, and most times even your own promoter. Promoters rarely actually promote. We’ve learned to rely on ourselves or face the consequences. The most sustainable way to make it work is to build real relationships—finding venues and promoters who genuinely care about the music, but we will always try and do as much as we can ourselves until we can’t anymore.
Being in a band is challenging not only from a time, financial, but also from a human perspective. There has to be a certain chemistry between band members, otherwise, it’s just a mechanical fulfilment of individuals and their potential. How have you managed to build and maintain that, connect with each other, and understand each other?“
We’ve spent so much time together in a van that we’ve developed an unspoken language. It’s mostly grunts, smoke signals, inside jokes, and knowing when someone just needs to be left alone for a few hours.
How does the music scene in Atlanta work? Is it difficult to break through in it?
We’ve always focused on playing everywhere on earth and beyond. Atlanta is great, but we want to play the International Space Station. We’ve never set out to be hometown heroes. Atlanta’s music scene is a beautiful mess. It’s big, but also deeply DIY. There’s space for everything—punk, hip-hop, experimental noise, electronic. Breaking through depends on what “breaking through” even means to you. If you want mainstream success, there’s a route for that, but I couldn’t tell you what that is. That’s not what we’ve been interested in. We wanted to carve out your own weird niche. There’s a route for that too. Good luck! Atlanta breeds creativity because it never sticks to just one thing. The scene is always shifting, and if you’re adaptable, you can find your place in it. Or you can start resenting the scene when you can’t become a part of it. We’ve seen that a lot, too.
How did your debut EP 3D change your direction? Did you know back then that you didn’t want to be a one-genre band?
We knew from the start that we didn’t want to be boxed in. 3D EP was us saying, “Here’s a taste of what we can do,” but we always knew we’d push further. If we start in the 3rd dimension (3D), then there’s more to explore out there.
In 2022, you released the album Horses, in which you incorporated more synthesizers and electronic music into your sound. How was this album created?
During the pandemic we locked ourselves inside of our rehearsal studio, consumed LSD and began to improvise songs. There was plenty of time for experimentation. I had a big palette of sound textures and guitar riffs that we could explore. Sarah is very good at twisting and augmenting beats and rhythms. She was also using a drum sampler a lot more. We built the body of Horses, bone by bone until the skeleton could start galloping. Songs finally started to take shape until we polished those hooves into an album.
You’ve explored many genres such as glitchy electronic, synthwave, hip hop, industrial, and noise. What style do you feel most natural and creative in now?
We don’t pick genres, we pick moods. Sometimes it’s aggressive, sometimes it’s hypnotic, and sometimes it’s both at the same time. We don’t really believe in genres.
How important is rhythm in your music as one of the fundamental musical elements? It’s interesting that you don’t use backing tracks or a metronome. Do you want the rhythm to be more spontaneous and unpredictable?
Rigid time is cool for some bands, but we like things to breathe. The human element makes it more exciting. Sarah is an incredible drummer and song writer and without her there would be no CHEW
You are coming to Europe during a time of great crisis and deteriorating relations between long-time allies – can music and culture, on the other hand, help smooth and soften these relationships? How do you view the current state in your country?
We’re just here to play loud music, meet people, and have fun. If that helps soften divisions, then great. If you just scroll the news, it feels like a never-ending disaster loop. But when you’re on the ground, playing shows, meeting people, it reminds you that not everything is as bleak as it seems. There’s still actual beauty in the world. There’s still rebellion. There’s still a desire to try and grasp something real in this new era of digital deception. That’s where we choose to focus our energy. I understand using your voice for influence, but we are an instrumental band. Listen to the music.
