Tušili sme, že príde niečo výnimočné, ale keď začalo hrať kvarteto srbských muzikantov, bolo to čosi neskutočné. Umocnený zážitok o to viac, že hrali na prestížnom jazzovom festivale Nišville a jazzových priaznivcov si získali umnou hrou a rafinovaným prepájaním žánrov. E- Play hrajú post punk s modernými prvkami a ich hudobné zmýšľanie búra bariéry medzi jednotlivými štýlmi. S kapelou sme sa porozprávali o ich tvorbe, ktorá je čoraz viac reflektovaná aj vo svete.
прочитајте на српском
V prvom a druhom albume máme niekoľko anglických pesničiek, no v poslednom čase sme písali viac texty v srbčine. Jednoznačne je ľahšie komunikovať s naším publikom počas vystúpenia materinským jazykom.
Tejto téme sa treba v budúcnosti venovať, hlavne preto, lebo štát nepodporuje kapely čo sa týka turné, koncertov a festivalov. Srbská alternatívna scéna je odkázaná sama na seba a nikto sa o ňu nestará.
Mimo Belehradu funguje veľa mladých kapiel, je aj zopár klubov v Srbsku, ktoré sa zaujímajú u takýto druh hudby. Na letných hudobných festivaloch, ktoré sú organizované mimo Belehradu, je značný počet divákov a ľudia, ktorí idú na individuálne koncerty v kluboch je čoraz menej – môžem povedať, že Srbsko a jeho publikum majú radi festivaly. Táto scéna existuje, ale je potrebné sa o ňu starať.
Sú tri rádiá, ktoré púšťajú národnú alternatívnu hudbu – Rádio Beograd, Rádio 202 a Rock radio. Sú naša obrovská podpora a veľa pre nás znamenajú. Ostatné rádia sú formátové a hlavne nepúšťajú domácu alternatívnu Rock N Roll hudbu.
Vtedy sme študovali a náš album sme nahrávali slávneho 5. októbra. Bola veľká nádej a viera v to, že nastanú lepšie časy pre hudobníkov. V prvej vlne, lepšie povedané prvé dva roky bola výborná atmosféra. Album sme zverejnili v roku 2000 a v tých rokoch média podporovali taký štýl hudby – takto sme postavili naše základy na slobodných médiách. Avšak toto trvalo veľmi krátko. Od roku 2002 sa situácia stala ešte horšou než v 90tych rokoch čo dospelo až do takej situácie, že nemáš kde vysielať svoju novú pesničku.
Momentálne sa Srbsko nemôže pochváliť produkciou svojich kapiel. V kapelách a ich kvalite nie je problém, ale problém je pri produkcii. Kultúra a hudba by sa mali podporovať a presadzovať aj mimo hraníc, ale to u nás, bohužiaľ, chýba.
Na skúškach dosť experimentujeme a časom nájdeme niečo, čo sa nám páči. Dôležité je, aby sme sa rozvíjali v každom segmente – technicky, hudobne, rovnako aj výrobne. Na albume „SLOBODA“ sme prvýkrát pracovali s producentom Vojom Aralicom a táto spolupráca nám naozaj priniesla ovocie. Skladby v štúdiu dostávajú skutočný a konečný zvuk, a potom ich takto hráme na koncertoch.
Čo sa týka našich textov, autorka je žena a hudbu nedelím podľa pohlavia – preto nie je dôraz na rode, ale či sú dobré texty alebo nie a taktiež či sa páči publiku. To isté platí pre hudbu.
Dnes je hudba taká komplexná, že vo väčšine prípadov nastáva prepojenie žánrov. V tomto ohľade máme otvorenú myseľ.
Áno, sú. Atmosféra na srbských hudobných festivaloch je skvelá, a práve preto má veľa cudzincov pekné zážitky.
Myslíme si len to najlepšie. Majú našu podporu, ale nedostali sme ešte pozvánku, aby sme sa mohli zúčastniť.
Na prvom i drugom albumu imamo nekoliko pesama na engleskom jeziku, ali smo u poslednje vreme sve više pravili tekstove na srpskom jeziku. Jednostavno, lakša je komunikacija sa našom publikom kad pevamo na maternjem jeziku.
Bendovi uglavnom nemaju pomoć države na koncertima, festivalima, putovanjima i to je jedna od tema na kojoj treba da se radi u budućnosti. Srpska alternativna scena je samoodrživa i o njoj niko drugi ne vodi računa.
Postoji puno mladih bendova izvan Beograda, postoji i manji broj klubova u Srbiji koji podržava takvu vrstu muzike. Muzički letnji festivali koji se održavaju van Beograda su puni, a broj publike na individualnim koncertima u klubovima je sve manji – tako da mogu da kažem da Srbija i publika voli festivale. Scena postoji ali je treba negovati.
Postoje tri radija na kojima se pušta domaća alternativna muzika : radio Beograd, radio 202 i Rock radio. Oni su naša velika podrška i puno nam znače. Ostali radiji su formatirni i oni uglavnom ni ne puštaju domaću alternativnu RNR muziku.
Mi smo bili u studiju i snimali smo svoj prvi album kada je bilo čuveni 5. oktobar. Tada je postojala ogromna nada i vera da će stvari biti bolje za muzičare. U prvom naletu, tačnije prve dve godine, energija je bila dobra. Mi smo objavili album 2000. godine i te prve godine su mediji puno podržavali takvu vrstu muzike – tako da mi jesmo postavili naše temelje na slobodnim medijima. Međutim, to je trajalo jako kratko. Situacija od 2002.godine kreće da bude gora nego devedesetih da bi sada došao u situaciju da nemaš gde da emituješ svoju novu pesmu.
Srbija trenutno ne može da se pohvali izvozom svojih bendova. Tu nije problem u bendovima i kvalitetu nego je problem u izvozu. Kultura i muzika treba da se neguju u i promovišu izvan granica ali to kod nas izostaje na moju veliku žalost.
Na probama dosta eksperimentišemo i onda vremenom dodjemo do nečega što nam se dopada. Bitno je da se razvijamo u svakom segmentu i tehnički i svirački, ali i produkcijski. Na albumu “SLOBODA” smo prvi put radili sa producentom Vojom Aralicom i ta saradnja je zaista urodila plodom. Pesme u studiju dobijaju pravi i konačan zvuk i onda ih kao takve i izvodimo na koncertima.
Sto se tiče naših tekstova autor je žena, ali ja muziku ne delim po polovima – tako da nije akcenat na polu već na tome da li su dobri tekstovi ili nisu i da li se dopadaju publici. Isto važi i za muziku.
Danas je muzika toliko složena da u većini slučajeva dolazi do preplitana žanrova. Mi smo baš široki po tom pitanju.
Jesu. Atmosfera na srpskim muzičkim festivalima je sjajna i baš zbog toga mnogi stranci se ovde super provedu.
Mislimo sve najbolje. Imaju našu podršku svakako, ali nismo još dobili poziv da učestvujemo.
