Mladá sopranistka z Kysuckého Nového Mesta, Elena Dadajová sa rozhodla svoje nadanie ďalej rozvíjať na Anton Bruckner Privatuniversität v rakúskom Linzi. Po štúdiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde ukončila magisterský stupeň pod vedením Alžbety Trgovej, pokračuje v speváckej triede Kateřiny Beranovej. Aktívne sa zúčastnila aj na majstrovských kurzoch u Tatiany Teslye, Aurelia Canoniciho, KS Michaeala Schade, KS Adriana Erőda, Juliany Banse a taktiež absolvovala letnú akadémiu Carmen s Gabrielou Beňačkovou. Ako štúdium v krajine s veľkou opernou tradíciou vyzerá, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Prečo si sa rozhodla odísť študovať do Rakúska aj po magisterskom štúdiu?
Mala som túžbu zlepšovať sa aj po skončení vysokej školy, pretože spev je štúdium na celý život. Možnosť ísť študovať do Rakúska sa naskytla až keď som bola v poslednom semestri na Akadémii, takže som sa rozhodla svoje štúdium na Slovensku dokončiť a následne som sa uchádzala o magisterské štúdium v Linzi.
Ako hodnotíš prístup profesorov a korepetítorov ku študentom?
Pozitívne. Páči sa mi, že takmer na každej hodine, ktorú absolvujem, mám korepetítora k dispozícii a vieme tak naozaj efektívne využiť čas, ktorý máme. Väčšina pedagógov a korepetítorov si s nami tyká, čo veľmi uľahčuje aj vzájomnú komunikáciu. Vždy sa ma na začiatku hodiny pedagóg alebo korepetítor opýta, na čom potrebujem pracovať a teda je voľba repertoáru na mne. Vedia vás samozrejme ale nasmerovať, čo si vybrať.
V čom je rakúske umelecké vysoké školstvo lepšie a kde vidíš v našom vzdelávaní medzery?
Myslím, že obe krajiny majú svoje plusy aj mínusy. Na univerzite v Linzi sa mi napríklad veľmi páči, že na všetko vždy dostaneme včas presné termíny. V júli sme dostali email od nášho vedúceho oddelenia, čo sa plánuje na zimný semester a čo sa od nás na začiatku nového semestra bude očakávať. Máme množstvo rôznych workshopov a koncertov, na ktoré si treba pripraviť rôzny repertoár a vďaka tomuto si vieme rozložiť čas, aby sme si ho aj stihli naštudovať.
Koľko repertoáru naštuduješ na hodinách s tvojím pedagógom za semester? Ide to ako na bežiacom páse?
Naštudujem teraz podstatne viacej repertoáru ako predtým. Na našej univerzite funguje tzv. team-teaching. Mám hlavnú profesorku spevu, s ktorou si robím svoj repertoár (árie na predspievanie/ koncertné veci/ to, čo aktuálne potrebujem), ale mám aj pedagóga, s ktorým robím oratórium alebo piesne a tam musím každý týždeň doniesť niečo nové. Mávam hodiny aj s dirigentom, ktorému nosím vždy niečo, čo potrebujem ešte vylepšiť alebo oprášiť. Okrem tohto som zapojená aj do rôznych projektov, čiže toho repertoáru je za semester neúrekom, ale beriem to veľmi kladne, nakoľko presne táto motivácia, akýsi hnací motor do štúdia, bolo niečo, čo mi chýbalo na Slovensku.
Ako hodnotíš operné štúdium? Koľko diel odprezentujete za rok?
Minulý rok sme pred Vianocami mali sedem predstavení detskej opery Hänsel und Gretel (E. Humperdinck), na ktorú bolo na našom oddelení predspievanie, čiže sa jej zúčastnili len vybraní študenti. V marci sme v Landestheatri odohrali v svetovej premiére štyri predstavenia opery Traumprinz.Komm (Stiliana Popova-Kuritko), opäť s vybranými študentami. V júni sme mali „Da Ponte“ koncert zložený z fragmentov troch opier v rámci hodín operného herectva. Máme viaceré projekty, kde sa zapájajú študenti, ktorí sa chcú zapájať. Vždy je to len o chcení.
Ako hodnotíš svojich spolužiakov? Sú rovnako talentovaní a pracovití, ako tí, ktorých si mala na Slovensku?
Študenti sú všade rovnakí. Niektorí sú šikovní, niektorým sa nechce, niektorí sú hviezdy od začiatku a niektorí potrebujú čas. Tu sú myslím na študentov kladené vyššie nároky, čo sa týka množstva repertoáru, rýchlosti naštudovania, čiže pedagógovia z nich vedia „viacej dostať.“ Ale samozrejme, všade sa nájdu špeciálne prípady
Panuje medzi mladými spevákmi na škole rivalita alebo držíte pokope?
Sme jeden tím, snažíme sa jeden druhému pomôcť. Sme tu viacerí zahraniční študenti, čiže nás okrem spoločných projektov a hodín spája aj neustále učenie sa nemčiny. Zdravá rivalita panuje medzi jednotlivcami, ale osobne nemám pocit, že by som bola neustále na nejakej súťaži.
Spievajú tvoji spolužiaci už v nejakých operných divadlách?
Áno, funguje spolupráca s Landestheater Linz, všetci členovia operného štúdia sú zároveň automaticky študentami magisterského štúdia. Funguje taktiež spolupráca s Stadtheater Bad Hall, kde máme možnosť sa zúčastniť predspievaní do jednotlivých projektov. Niekoľkí moji bývalí spolužiaci sú členmi operných súborov vo viacerých divadlách v Rakúsku alebo Nemecku, a aj niektorí súčasní spolužiaci účinkujú v rôznych projektoch rôznych divadiel.
Čo robí univerzita pre to, aby ste sa uplatnili v praxi? Máte možnosť predspievaní, chodia na vašu školu hudobní agenti vyberať budúce hviezdy operného neba?
Ako už som povedala, jedno predstavenie ročne spievame priamo v divadle, čiže už to je veľmi prínosné pre našu prax. Máme možnosť predspievať do operného štúdia, škola organizuje operetnú súťaž, na ktorej finále sú pozvaní rôzni agenti a intendanti divadiel. V rámci štúdia máme aj predmet „Vorsingtraining“ – tréning na predspievanie, dvakrát za semester máme možnosť si vyskúšať „predspievanie,“ kde nám naši pedagógovia dajú následne feedback od životopisu a šiat až po výber repertoáru a samotný výkon.
Ako v Rakúsku vnímajú slovenskú opernú techniku spevu?
Nikdy som nemala pocit, že by sa naša operná technika príliš líšila. Vždy záleží od študenta a pedagóga, lebo každý má inú predstavu a každému vyhovuje niečo iné, bez ohľadu na krajinu z ktorej pochádza.
Študuje alebo študoval na tvojej univerzite niekto ďalší zo Slovenska?
Áno, je nás tu viac a poznám mnohých, ktorí už ukončili štúdium a teraz sa už úspešne venujú umeleckej činnosti.
Mala si možnosť spievať v operných produkciách mimo školy?
Od júla do septembra prebiehali predstavenia Mozartovej „Čarovnej flauty“ v spolupráci so Stadttheater Bad Hall, kde mali aj naši študenti možnosť predspievať. Z konkurzu som bola vybratá ako „Prvá dáma.“ Vôbec to nie je také jednoduché spievanie, ako by sa mohlo zdať, takže som veľmi vďačná za túto príležitosť. Bola to pre mňa obrovská životná skúsenosť.
Kam budú smerovať tvoje kroky po ukončení štúdia? Kde vidíš svoju budúcnosť?
Na javisku. Moja budúcnosť je spojená s hudbou a divadlom. Teraz mám správny čas, keď môžem skúšať rôzne súťaže a predspievania, zdokonaliť sa v speve a v cudzích jazykoch. Verím, že niekde „motyka vystrelí“ a ja budem môcť robiť, čo ma napĺňa – operné divadlo.
