Ľudová pieseň, tradícia, návrat ku koreňom, kontinuita, ale aj originalita, autenticita, rozširovanie priestoru a zbližovanie kultúr – o tom všetkom sme sa rozprávali s českou interpretkou a skladateľkou Ivou Bittovou. Jej koncert s Mucha Quartet sa uskutoční 10. júna v Suchej nad Parnou (vinárstvo Terra Parna), kde zaznejú diela od Eugena Suchoňa, Alexandra Moyzesa, Leoša Janáčka, Bélu Bartóka, v rámci festivalu Pro Musica Nostra Tyrnaviensi.
Na festivale Pro Musica Nostra Tyrnaviensi zahráte program, v ktorom sú diela od Janáčka, Bartóka, Suchoňa, Moyzesa – všetci skladatelia boli ovplyvnení folklórom a práve tento hudobný prúd silno ovplyvnil Európu na prelome 19. a 20. storočia. Čím vás oslovili?
Najviac vnímam blízkosť v kompozícií inšpirovanými prírodou a ľudovým nápevom. Je to spriaznené vnímanie melodiky a pri tom každý harmonizujeme podľa svojho vkusu.
Podľa Alexandra Albrechta mal Bartók v sebe zakorenený predsudok, že čím je hudba modernejšia, tým je aj lepšia. Stále skúšal nové postupy a originalita bola jednou z najdôležitejších čŕt, ktorú si vážil na ostatných skladateľoch. Nešlo vôbec o prelietavosť, ale o naberanie nových poznatkov, preto nedával na piedestál iba jedného autora. Béla Bartók o tom zvykol hovoriť: „Na počiatku každej novej práce by mal človek zabudnúť na predošlé dielo, aby nezačal napodobňovať seba samého.“ Čo si o tom myslíte?
Súhlasím s tým, že je treba zabudnúť na predošlú vytvorenú skladbu. Pristúpiť k tej novej s tzv. čistou hlavou a novou ideou. Je to vlastne aj hnacím motorom – cestou za novým dobrodružstvom, otvárať nové hudobné myšlienky a príbehy. Musíme vedieť riskovať aj v komponovaní, skúsenosti nás posúvajú ďalej a obohacujú nás.
Bartók vo svojich denníkoch spomínal, že aby našiel hudobný materiál nedotknutý civilizáciou, musel vyhľadať dediny, ktoré boli čo najviac vzdialené od centier a od dopravných liniek. Sú pre vás zaujímavejšie tie neobjavené melódie, ktoré treba objavovať v zakonzervovaných tradíciách a zároveň posúvať novou výrazovou rečou?
Hľadám inšpiráciu v tichu uprostred prírody a zároveň sa snažím načúvať svojmu vnútru. Každým dňom sa v našej duši odohrávajú nové príbehy…Tým sa snažím porozumieť, uchopiť ich a prepojiť s jednoduchým nápevom. Je to zaujímavý dialóg, ktorý vzniká v prítomnom čase a napĺňa ho.
O Bartókovi sa hovorí, že bol dušou Stredoeurópan. Je tento hudobný priestor vo vašej tvorbe stále stredobodom pozornosti?
Koluje v našej krvi. Zároveň vnímam blízkosť a porozumenie s indickou a perzskou hudbou. Dostaneme sa hlbšie ku koreňom, hudobný priestor sa otvorí do veľkých rozmerov.
V jednom rozhovore ste spomínali, že je zaujímavé, ako pristupujú zahraniční interpreti s priestorom strednej a východnej Európy – ako je im ťažké vysvetliť práve emócie, ktoré aj Bartók či Janáček vnášali do svojich kompozícií. Sú workshopy Zingora Weekend určené práve pre interpretov, ktorí chcú pochopiť slovanské folklórne tradície?
Naša práce a metodiky v Zingora vocal school je otvorená všetkým. Program výučby sa pohotovo prispôsobuje schopnostiam študentov. Sme žánrovo absolútne slobodní a podporujeme – hľadáme individuálnu slobodu v interpretácii.
A čo ukrajinská ľudová pieseň – máte v súčasnosti ambíciu tvoriť aj z tohto priestoru?
Áno, už som zahájila štúdium rusínskych piesní a mám už zopár krásnych nápevov. Vďaka Alexandrovi Musinkovi z východného Slovenska sa mi dostal do ruky spevník Hlasy predkov, ktorý vydal jeho otec. Je to studňa nádherných melódií, ktorá mám možnosť upraviť aj so zborom a študenti piesne naštudovať. Spoločným spevom sme schopní vysielať vibrácie do univerza s poslaním a prosbou za mier vo svete.
„Za tie roky som si vypestovala určitý druh dialógu s priestorom. Každý priestor dáva informácie.“ Teraz vystúpite v rámci festivalu vo vinárstve v Suchej nad Parnou so súborom Mucha Quartet. Pripomínajú vám podobné miesta atmosféru a „vôňu“ domova?
Áno. Je to vôňa juhu, záhrady, ohňa v peci v dedinskej kuchyni, víno, paradajky, papriky, domáci chlieb, sadlo a kačica a veľmi veľa muzicírovania. V tom som vyrastala v otcovom kruhu rodiny okolo Galanty. Bol to náš druhý domov.
Ste súčasťou aj oceňovaného projektu – medzinárodného zoskupenia Angrusori. Ako ste spokojná s týmto projektom? Čo vás najviac zaujalo na tejto kombinácii?
Náš projekt je veľmi farebný, živelný a veľmi ma baví jeho priestor vo výraze a štýlu. Je to úprimné a divoké zároveň. Je to radosť.
Prajem vám krásne dni,
Iva.
