Od vzniku Fragile bola prítomná pri všetkých skladbách, ktoré sa mali novo naštudovať. Ak bol nejaký nový projekt, aranžovala speváčka Jana Golis, ale aj Braňo Kostka, umelecký vedúci a cappella súboru, takže hneď na začiatku sa vykryštalizovala jej pozícia v kapele.
Ako sa začala tvoja cesta v skupine Fragile? Ako sa z teba stala ,,pravá ruka“ Braňa Kostku?
Keď som končila muzikológiu na Univerzite Komenského v roku 2005 a zároveň aj kompozíciu na konzervatóriu, rozmýšľala som, čo ďalej. Dlhodobo som sa angažovala v rôznych projektoch. Spievala som, dirigovala a celé letá som chodila na turné s medzinárodným zborom The Continental Singers. Od začiatku štúdia na vysokej škole som mala súkromné hodiny spevu u Mirky Marčekovej, ktorá bola hlasovou pedagogičkou a účinkovala aj v divadle Nová scéna. Počas účinkovania v muzikáli so Zdenkou Studenkovou sa dozvedela, že jej partner Braňo zakladá à cappellovú skupinu a zháňa do nej speváčku. Mirka jej hneď posunula moje telefóne číslo. Braňo mi zavolal a dohodli sme si konkurz na konzervatóriu. Zistil, že študujem kompozíciu, muzikológiu, aranžovanie a podobne, takže ma asi uvidel ako ,,väčší balík“ než „len“ speváčku, ktorú pôvodne hľadal. A tak sa začala naša spolupráca.
Na Novej scéne si spievala v muzikáloch, aké boli tvoje pocity, keď si mala spievať svoj prvý muzikál?
Keď som nastúpila do kapely a keď sa vykryštalizovala naša finálna zostava, začali sme chystať náš prvý koncert. Dlho sme naň skúšali a dokonca sme zaň dostali aj honorár. Uvedomila som si, že na to, aby som sa dokázala uživiť hudbou, budem musieť rozhodiť siete aj inde. Mirka Marčeková, človek z prostredia Novej scény, motivovala svojich žiakov, ktorí inklinovali k muzikálu, nech skúsia šťastie na konkurze do divadla. Môj prvý konkurz na Novej scéne bol do muzikálu Neberte nám princeznú a na moje veľké prekvapenie ma hneď vzali. Boli sme tam spolu s Nelou Pociskovou ako dve Mirkine žiačky. Nela okamžite zahviezdila v hlavnej úlohe, no a ja som si v Neberte nám princeznú zahrala niekoľko menších roličiek, ako kamarátku hlavnej postavy, vychovávateľku detí v detskom domove a ďalšie menšie postavičky. Ak chce človek rolu aj v ďalšom predstavení Novej Scény, musí ísť znova na konkurz. A tak som chodievala na konkurzy a nejako ma vždy vzali, takže som v muzikáloch hrávala niekoľko rokov. V divadle som mala vždy alternáciu, ale vo Fragile nikdy. Preto, keď sme postupne viac a viac koncertovali, začalo sa stávať, že mi termíny koncertov kolidovali s predstaveniami. Vtedy som si spravidla vždy „musela“ vybrať Fragile, ale robila som to rada. Čím ďalej, tým viac divadelných repríz som rozdávala svojim alternantkám, až som plynule z muzikálového sveta odišla. Áno, boli projekty, ktorých som sa kvôli Fragile musela vzdať, ale nič z toho neľutujem.
Kto bol/je tvojim hudobným vzorom alebo idolom? Čím ťa zaujal/i?
V súčasnosti sa žáner à cappella dostal vo svete viac do povedomia aj vďaka americkej skupine Pentatonix. Dúfam, že Fragile si môže trošku privlastniť fakt, že vďaka nám spoznali žáner à cappella aj širšie masy u nás na Slovensku. Nie sme prvá à cappellová skupina, ktorá tu kedy bola, ale sme prvá, ktorej sa podarilo etablovať v širšom kontexte. Napríklad tri roky po sebe sme vyhrali cenu OTO v kategórii hudobná skupina roka, čo sa pred tým nikomu z tohto menšinového žánru nepodarilo. Dlhé roky pred Pentatonix, kedy žáner à cappella ešte zďaleka nebol taký populárny, bola na scéne americká skupina Take 6. Oni boli vždy mojim totálnym vzorom. Šesť spevákov s nadpozemskými hlasmi, ikony à cappellového spievania a aranžovania, ktoré sú už 30 rokov neprekonateľnou špičkou v tomto žánri. Keď boli na Slovensku, mali sme to šťastie robiť im predkapelu a bolo nám samozrejme veľkou cťou spoznať sa s nimi. Čo sa týka mojich speváckych vzorov, sú to najmä Dianne Reeves, Cassandra Wilson a milujem aj Evu Cassidy, ktorá má nekonečný dych a je bezodnou studnicou nápadov vo frázovaní. Aj keď už zomrela, jej hudba je absolútne živá. Z aranžérov je mojím veľkým vzorom Vince Mendoza.
Venuješ sa aj vlastnej tvorbe alebo sa viac zameriavaš na úpravy a aranžovanie? Respektíve, čo ťa viac baví?
To je veľmi zaujímavá otázka. Vyštudovala som kompozíciu, takže áno, mám aj svoje kompozície, no primárne sa živým spevom a v menšej miere aj aranžovaním, či už pre Fragile alebo občas aj pre rôzne orchestre. Neviem si predstaviť, že by som robila to, čo robím, teda spev a aranžovanie bez toho, čo som vyštudovala, teda kompozíciu. Áno, primárne aranžujem, ale aranžmány Fragile častokrát pripomínajú skôr kompozície. Vezmem si nejaký originál, z ktorého vytiahnem základnú melódiu. Tú potom v každej slohe rozvediem, varírujem, nakomponujem medzihry a výsledok je niekde medzi aranžom a kompozíciou. Síce rozpoznávaš to staré, ale zároveň to považuješ za nové. Technicky vzaté, nemám vydané žiadne vlastné CD a dokonca ani na našich Fragile CD nemám žiadnu autorskú skladbu, čo by som asi mohla zmeniť a asi sa to raz aj stane, ale zatiaľ prevažne komponujem v rámci svojich aranžmánov.
Kde všade sme sa mohli stretnúť s tvojou aranžérsko-kompozičnou tvorbu?
Aranžujem prevažne pre Fragile, takže najviac na našich koncertoch alebo CD, ktorých máme dnes už desať. Prípadne v rámci rôznych hudobných spoluprác, ktorých bolo pomerne dosť. Najintenzívnejšia z nich bola spolupráca s Richardom Műllerom, s ktorým sme absolvovali krásne trojročné turné, kde sme jeho najväčším hitom dali à cappellovú tvár. Čo sa týka aranžov pre orchestre, dlhé roky som spolupracovala s Matejom Drličkom, dnes riaditeľom SND, ktorý pred tým viedol festival Viva musica! Vďaka jeho festivalu som mala možnosť zaranžovať pre orchester veľa krásnej hudby, vždy s nejakým zaujímavým podtextom. Koncertami sa vzdával hold rôznym hudobným osobnostiam, hudobným žánrom, obsadeniam, prípadne sa spájali rôzne druhy umenia. Zvykla som aranžovať pre súkromné produkcie, pre televízne galavečery s hudobnými číslami, pre spoločenské ankety typu Ceny Tatrabanky, Slovenka roka, Krištáľové krídlo a pod. Veľkým orchestrálnym počinom bol pre nás projekt Fragile Queen Symphony, v ktorom sme 20 najväčších hitov skupiny Queen zaranžovali pre 80-členný orchester, rockovú kapelu a 12 spevákov. Hlavným aranžérom bol Adrián Harvan, ale ja som si dopriala zaranžovať aspoň Bohemian Rhapsody.
A možno na záver zvedavá otázka. Máš/máte teraz rozpracovaný nejaký projekt, na ktorom práve pracuješ/te vo Fragile?
Radi by sme vydali jedno klasické CD. Zopár transkripcií klasiky máme už na našich dvoch vianočných CD, na každom z nich sú popri vianočných koledách aj 3-4 klasiky, no výlučne klasické CD zatiaľ nemáme. Určite nás v tom inšpiroval aj projekt Fragile a balet SND, ktorý sme v SND hrávali niekoľko sezón. Na naše úpravy diel Bacha, Händela, Čajkovského a pod., mal balet urobené klasické aj moderné choreografie. Máme aj iné nápady a plány, ale klasické CD je asi najviac na spadnutie. V širšom výbere skladieb naň už máme napríklad Arva Pärta, Julesa Masseneta a iných. Myslím, že vždy je dôležité mať pomenované, do čoho sa chceme v najbližšej dobe pustiť, nech vieme, na čo sa môžeme tešiť. A kým sa nám to celé podarí, budem si aj naďalej v byte po nociach hrávať na klavíri so slúchadlami. Možno, že aj z toho časom vzíde niečo pekné.
autorka: Pavlína Pavlusíková
Rozhovor vznikol za podpory katedry Muzikológie FIFUK.
