Bunker Music House práve vstúpil do 12. roka existencie
Áno, je to pre mňa až neuveriteľné, ale skúšobne v starom dvojposchodovom protilietadlovom bunkri v bývalom Istrocheme fungujú už 12. rok a myslím, že nepreženiem, keď poviem, že sa za ten čas stali už kultovým miestom bratislavskej hudobnej scény. Bunker Music House si svojou typickou atmosférou a neopakovateľným géniom loci podmanil srdce asi každého svojho návštevníka.
Čo konkrétne ponúka Bunker Music House dnes?
Nonstop prístup 24/7 vrátane možnosti dovozu a odvozu aparatúry po koncertoch.
Bezpečnosť: Areál je strážený SBS, vstup je monitorovaný kamerami a bunker je prakticky nedobytná pevnosť. Počas celej existencie sa tu nikdy nič nestratilo.
Dve veľké skúšobne (každá má 50 m²) s výbornou akustikou (obr. 1 a 2). Medzi nimi je meter hrubá stena a dvoje akustickým Nobasilom zatlmené dvere, takže kapely môžu hrať súčasne bez toho, aby sa navzájom nejako veľmi rušili.
Spoločenská miestnosť s nízkym sedením, samoobslužným barom a billiardom zadarmo. Tu si môžte posedieť, oddýchnuť, porozprávať sa či už v prestávkach počas skúšania, alebo po skúške (obr 3 a 4)
Parkuje sa priamo pred objektom a parkovať tu môže prakticky neobmedzené množstvo áut.
Pokiaľ skúšate v bunkri, môžete samozrejme buď používať vaše vybavenie, alebo môžete využívať to, čo je k dispozícii v rámci bunkru. Nebudem menovať všetky zariadenia, ale sú tu aktívne aj pasívne PA zariadenie dB Technologies (2x900W), mixpulty Mackie (18 kanálov), Yamaha 8 kanál, Alesis Firewire 16 (16 kanál s možnosťou nahrávania týchto kanálov samostatne do počítača cez FireWire kábel), je tu sada kvalitných bicích Yamaha Custom Oak, na ktorých hrával pán Boris Brna v kapele Elán, nájde sa tu aj nejaké gitarové kombo, väčšie množstvo dynamických mikrofónov Shure 58, aj nejaká kondenzátorová AudioTechnika, Alesis SamplePad 4m Roland SPDSX, Roland Fantom x6, elektrické piano Yamaha, stojany, efekty na spev (Alesis Mikroverb, TC Elestronicm Korg KaosPadMini, aj nejaké gitarové multiefekty Digitech, či Zoom a množstvo všeličoho ďalšieho.
Všetko vybavenie je v cene, teda za nič sa neplatí navyše.
Kapely, ktoré skúšajú pravidelne a platia paušálom si môžu nechať vlastné vybavenie na miestem takže sa po príchode iba zapnú a môžu hrať.
Skúšobne sú v zime vykurované, v lete je k dispozícii klimatizácia. Vetra sa pravidelne každé ráno automaticky.
Ako je to s cenami?
Jednorazové/občasné skúšanie: 5 €/hod./osoba (minimálne 3 osoby na 2 hodiny). Pri viac ako 4 hudobníkoch a skúške nad 3 hodiny sa cena dohodne individuálne a je vždy nižšia
Pravidelné skúšania: 140 €/mesiac za 4 hodiny týždenne. Pri dlhších skúškach (napr. 6 hodín týždenne) cena klesá. Pokiaľ si kapela v daný týždeň skúšku nevyčerpá, môže si ju nahratit kedykoľvek do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Bunker sú zdieľané skúšobne. Znamená to, že v miestnosti má aparát a bicie viacero kapiel. Viem, že niektorí hudobníci nemajú dobre skúsenosti s takýmto riešením, pretože niekto cudzí používal ich aparát, či dokonca niečo zničil.
Áno, počul som aj takýchto prípadoch. Všetko ale závisí od prístupu majiteľa či správcu priestoru skúšobní. Na druhej strane viem ale o množstve samostatných skúšobní, kde roky nikto neupratoval, skúšobne, ktoré boli vykradnuté atď. Ja za skúšobne v Bunkri môžem smelo povedať, že u nás sa za celé tie roky nikomu nič nestratilo, ani nezničilo. Je to snáď kvôli tomu, že v prípade, že by niekto niečo také spravil, má okamžitý vyhadzov. Ja každú kapelu na začiatku informujem o pravidlách používania a som dôsledný v kontrole ich dodržiavania.
Takisto od kapiel vyžadujem, aby si v prípade, že by si všimli, že im niekto s ich vybavením niečo robil, aby ma o tom okamžite informovali a bezodkladne to riešim. Ale takýchto prípadov bolo naozaj minimum a ako som písal, nikdy sa nestalo to, že by prišlo k nejakej škode. Ja som tu prakticky každý deň a trávim tu naozaj veľa času. Rovnako môžem povedať, že mám už asi aj určitý „nos“ na ľudí a takisto nemám problém si zjednať u ľudí autoritu a rešpekt. Čiže v skúšobniach Bunker Music House funguje všetko, ako má a tieto skúšobne sú dôkazom toho, že aj zdieľané priestory môžu fungovať hladko a bez problémov.
Ako si sa dostali práve k tomuto bunkru?
V roku 2011 som hľadal priestor pre svoju kapelu The Dark a Get Explode, kde som vtedy hral na pády. Prvú skúšobňu som zrealizoval v podkroví starej fabrickej budovy menom Cvernovka. Boli to veľmi zanedbané priestory a zakiaľ som z nich spravil skúšobňu, pracoval som na nich dennodenne pol roka (obr.5 a 6) Bohužiaľ, tri dní po dokončení a mojom hrdom vyhlásení „hotovo“ mi zazvonil telefón a pán správca mi oznámil, že priestor treba vypratať, pretože budova sa ide búrať. Druhá skúšobňa bola tak isto v Cvernovke(obr.7) Tam som sa až tak nenarobil a vďaka zhovievavosti pána správcu som tam mohol zotrvať rok a pol. Výhodou bolo, že som si vo vedľajšej miestnosti mohol zriadiť aj fotoateliér (obr.8). Potom ale musela ísť tak isto k zemi, takže som sa dal do hľadania ďalšieho zaujímavého priestoru. Ten sa mi podarilo po troch týždňoch hľadania nájsť v areáli bývalej najväčšej česko-slovenskej chemičky CHZJD. Bol to bunker, ktorý koncom 2. sv. vojny postavila nemecká armáda ako súčasť opevnenia Bratislavy pozostávajúceho z vyše 800 rôznych vojenských objektov (Festung Pressburg). A bola to láska na prvý pohľad (obr.9)
Aká bola najväčšia technická výzva?
Vykurovanie. Keď som prvýkrát vstúpil do bunkra, bol január a teplota bola vo vnútri 5 °C. Ani radiátory, ani 40 kW plynový ohrievač nepomohli – železobetónová masa sa neprehriala. Chcelo to systematické vykurovanie. Plyn tam nebol, kúriť elektrinou bolo nad moje finančné možnosti. Jednoznačná a najlogickejšia voľba padla na kúrenie drevom. Ako ale odviesť z kachlí dym? A tak som sa pustil do sekania steny. Betón bol naozaj kvalitný.
Problém bol v tom, že asi po dvoch centimetroch som narazil na roxory. V stene ich bolo toľko, ako betónu. Kým som sa prebúral cez tie 2 a pol metra, prešli skoro 4 mesiace… Nakoniec som musel ešte celý bunker zvnútra zatepliť styropórom. A ďalšou výzvou bolo stavanie komína. Či vlastne komínov, pretože ich bolo postupne 8 a až ten posledný je dokonalý (smiech).
Bola aj nejaká výzva ohľadom zvuku či akustiky?
Samotná stavba bunkra je železobetónový monolit s hrúbkou stien a stropu 2 a pol metra, s metrovou „priečkou“ a vnútorným priestorom vyše 200 m². Teda úplne atypický priestor, ktorý si vyžadoval množstvo špecifických technických riešení a úprav. Tak, aby som naplno dokázal využiť jeho výhody oproti klasickej budove s oknami a stenami normálnej hrúbky. Výhody takéhoto priestoru oproti klasickej budove boli jasné hneď od začiatku – zvonku do skúšobní nepreniká žiaden zvuk a rovnako ani ťa najhlasnejšie hrajúca kapela neruší nikoho mimo budovy.
Špecifiká tejto stavby ale na začiatku priniesli aj problém v druhej miestnosti. Boli ním tzv. stojaté basové vlny, ktoré v sebe nesú veľké množstvo energie a zanikajú až vtedy, keď energia zvuku rozvibruje nejakú pevnú hmotu, čím sa zvuková vlna premení na teplo a zvuk zanikne. Tou hmotou v štandardnej budove býva napríklad stena miestnosti. V bunkri sú ale steny neporovnateľne hrubšie a basové vlny ich nemajú šancu rozvibrovať. To znamenalo, že keď som tam napríklad šliapal na kopák, jeho zvuk doznieval dlhé sekundy. Tento problém som nakoniec vyriešil adekvátnym množstvom masívnych akustických blokov vyrobených na zakázku pre bývalé štúdia Opus.
Takže dnes je akustika skúšobni v poriadku?
Nielenže v poriadku. Akustika v skúšobniach je vynikajúca a je porovnateľná s naozaj špičkovými hudobnými štúdiami. Veď je to priestor na tvorbu hudby, takže dokonalá akustika je hádam najdôležitejšia vlastnosť, ktorú by mal takýto priestor mať. Veď sa tu už nahrali aj nejaké albumy. Prvým bol album skvelej, dnes už bohužiaľ neexistujúcej kapely s názvom Transpolune. Ako producenta a zvukového inžiniera si kapela vybrala človeka, ktorý zvukárinu vyštudoval na najprestížnejšej hudobnej škole (Berklee College of Music). Ten pred nahrávaním celý priestor starostlivo premeral a dal kapele súhlas na to, aby nahrávky zrealizovali v Bunkri. A album má naozaj excelentný zvuk.
Čo bolo ďalej?
Prešlo pár rokov a priestor sa postupne naplnil kapelami. Problém bol ale v tom, že volali ďalšie a bunker sa nafúknuť nedal. Našťastie som zase dostal nápad kúpiť staré rozbité kancelárske kontajnery. Osadil som ich vedľa bunkra a pustil sa do rekonštrukcie – trvalo niekoľko mesiacov, kým som opravil okná, dvere, inštaloval nové elektrické rozvody, položil podlahy, drevené obklady a doplnil dizajnové tapety s akustickými molitanovými blokmi(obr.10). Vonkajšok kontajnerov som nastriekal odolnými polyuretánovými farbami v camo štýle(obr.11).
V čase dokončovania chodil do bunkru skúšať hru na bicie jeden profesionálny zvárač, ktorý ma naučil základy zvárania. To má inšpirovalo k experimentom so starým železom – postupne som vytvoril mreže na okná, prechod medzi bunkrom a kontajnermi(obr.12), otočný kanón(obr.13) na streche, roxorové mreže na zabezpečenie vchodov, ale aj štvordielny konferenčný stolík(obr.14), ktorý sa nachádza v spoločenskej miestnosť, či lampu nad ním. Pribudol aj roxorový plot a prístrešok na drevo s dielňou.
Posledná vec, ktorú som zatiaľ pozváral, je miesto na streche bunkru, kde som umiestnil jakuzzi a plánujem tam ešte dokúpiť posilňovaciu vežu (obr.15). Táto časť ale nie je určená návštevníkom skúšobni, ale som si ju spravil pre seba. Pozváral som ju z odpadovej nerezi a po dizajnovej stránke je zase atypická a v takom „mojom štýle“.
Hej, videl som ju pri návšteve Bunkra a musím povedať, že dizajn, ktorý si vytvoril či už v interiéroch, alebo exteriéroch je naozaj zaujímavý a dáva Bunkru veľmi neobvyklú a inšpiratívnu atmosféru. Mal si na vytvorenie takéhoto neopakovateľného štýlu nejaký konkrétny dôvod, alebo to išlo tak nejak samo od seba?
Aj jedno, aj druhé. Ja keď niekam prídem, nechám sa inšpirovať samotným priestorom. A hneď sa mi začnú v hlave rojiť nápady. Ďalšia vec je, že veľmi rád recyklujem už použité veci a dávam im novú funkciu. Takisto som rád, keď namiesto toho, aby som išiel do obchodu a kúpil hotovú vec, si radšej podobnú vec sám vyrobím, alebo aspoň prispôsobím. Ale ako som povedal – v prípade dizajnu veci okolo Bunkru som mal od začiatku jasno v tom, že chcem vytvoriť výnimočný priestor, v ktorom sa budú hudobníci cítiť príjemné, bude pre nich prezentovať určitý „únik“ z reality bežného dňa. A na rozdiel od iných podobných priestorov, ktoré bývajú neosobné a neútulné, sa mi to myslím podarilo.
Tým druhým dôvodom, prečo som poňal dizajn celého interiéru takto nekonvenčné bolo, že celý život fotím modelky, ale aj kapely, či filmujem hudobné klipy. Pri vizuálnom umení je vždy rovnako ako objekt samotný, či jeho osvetlenie, dôležité aj prostredie, v ktorom je umiestnený. Zámer bol teda rovnako ako funkčné skúšobné vytvoriť aj priestor, ktorý bude atraktívny ako filmová lokácia, či priestor na fotografovanie, kde tým, že presuniete modelku k inej stene, získate záber s úplne odlišným pozadím, či atmosférou, ako bol ten predchádzajúci. A to všetko bez toho, aby ste museli nejako zložito meniť scénu a osvetlenie v ateliéri, či cestovať kilometre na inú lokáciu a stavať svetla.
To je zaujímavý koncept a rovnako aj „pridaná hodnota“ skúšobni. Ako sa ti to v praxi osvedčilo?
Hej. Nafotil som tu desiatky modeliek, natočil pár klipov.
Využívaš takto priestor iba ty, alebo si ho môže prenajať aj niekto iný?
Samozrejme, je určený aj pre iných tvorcov. Okrem stoviek „selfičok“ návštevníkov priestor využívajú aj profesionálni filmári, fotografi či interpreti, ktorí napríklad v bunkri ani nemusia skúšať, ale natočia tu videoklip pre niektorú zo svojich skladieb alebo zorganizujú fotenie.
Kto napríklad tu už niečo natáčal?
Klipov sa tu natočilo nespočetne. Môžem spomenúť napríklad rapera Kaliho, ktorému tu natočil klip pán Dušan Krajčovič. Rovnako tu točil aj Marek Korytnák z Bro Pictures nejaké ďalšie rapové zábery. Takisto tu ale občas natáčajú tímy TV JOJ (viacero epizód zo seriálu Panelák), RTVS či TV Markíza a pár nezávislých filmárov. Týka sa to interiérov. Pokiaľ má niekto záujem natáčať v exteriéroch bývalých Chemických závodov, je to takisto možné. V tom prípade ale treba kontaktovať vedenie spoločnosti Istrochem Reality a dohodnúť sa s nimi. Oni následne pridelia filmárom zodpovedného pracovníka, pod ktorého dohľadom potom štáb pracuje. Točili sa tu takto už napríklad scény z Leopoldovskej vzbury väzňov vo filme Amnestia, či dokonca nejaké zábery z hollywoodskej produkcie.
Nehrozí, že sa prostredie bunkra takto môže opozerat?
Nie. Ja som činorodý človek a v podstate nepretržite interiér prispôsobujem, dopĺňam a prvky či svetla v ňom obmieňam. Myslím, že ani jedno jediné dielo, ktoré tu vzniklo, sa nepodobá na iné. Ale to je dane samozrejme aj tým, že každý režisér či kameraman má svoju vlastnú predstavu a svoj vlastný rukopis. Čiže priestor dokáže vnímať a využiť jedinečným spôsobom.
Fajn. Vráťme sa teraz ale k primárnej funkcii bunkra. Teda k priestorom na skúšanie pre kapely. Kto sem chodí skúšať?
No, za tých 12 rokov sa tu premleli stovky hudobníkov doslova všetkých vekových kategórii či hudobných štýlov.
Navštívil Bunker aj niekto známejší?
Môžem vymenovať pár mien, len sa isto môže stať, že na niekoho zabudnem, a bol by som nerád, keby sa urazil. Operný spevák pán Martin Babjak, skvelí hudobníci pani Martin Valihora, Oskar Rózsa, Whisky zo Slobodky, Peter Nagy a Indigo, Kornel Kadlubiak z Gravisu, Zdenka Predná, Dušan Cinkota tu načítaval nejakú audioknihu či nahrával reklamy, superstaristi Robo Mikla či Martin Konrád, momentálne tu skúša napríklad bubeník zo skupiny Elán pán Boris Brna na posledné dva koncerty Elánu, ktoré sa majú uskutočniť budúci rok, a chodí sem pred vystúpeniami aj mnoho raperov – napríklad DJ Mikroman s formáciou 5R, Strapo, Bitman a mnoho ďalších.
Zostáva ti tu vôbec miesto aj pre tvoje vlastne kapely?
Ale áno, skúšal tu aj Get Explode, rovnako hlavne pred väčšími koncertmi aj môj domáci The Dark a momentálne hrávam na elektronické perkusie v českej elektronickej legende Vanessa s ktorou máme množstvo koncertov hlavne v Čechách, takže tu mám aj svoju elektronický „kútik“ (obr.16).
Máš tu teda vôbec nejaké miesto aj pre ďalšie kapely, ktoré nemajú kde skúšať?
Ale áno. Miesta je tu v súčasnosti práveže dosť. Minulý rok to vyzeralo s bunkrom všelijako, pretože množstvo objektov v bývalom Istrocheme sa búralo. Dostal som dokonca výpoveď zmluvy a musel som všetky kapely poslať preč. Bunker bol vyše dvoch mesiacov bez elektriky a keďže kapely potrebujú skúšať, našli si iné priestory, či sa porozpadavali. Našťastie sme s vedením Istrochemu nakoniec predsa len našli spoločnú reč a vďaka ich ústretovosti sme práve minulý týždeň podpísali nové zmluvy na prenájom. Takže momentálne je kapacita skúšobní naplnená tak na jednu štvrtinu a miesta pre nové kapely je dosť. Ak teda máte kapelu situovanú v Bratislave či v jej a hľadáte pre ňu priestor na skúšanie, či len nie ste s vašou súčasnou skúšobnou spokojní (alebo niekoho takéhoto poznáte) budem veľmi rád, keď sa k nám prídete pozrieť, a budem vďačný, keď sa tu aj rozhodnete zotrvať.
Ako si kapely rezervujú termíny?
Kapely, ktoré neskúšajú pravidelne zapisujem do kalendárov ja. Ostatné kapely, ktoré skúšajú pravidelne dostanú prihlasovacie údaje a termíny si zapisujú sami.
Takže ak by mal niekto záujem o skúšanie, ako ťa môžu kontaktovať?
Môj 📞 je 0904 948 171. Pokiaľ niesom dostupný, najlepšie je poslať sms a ja sa ozvem hneď, ako to bude možné. Len Vás poprosím volať až okolo obeda, pretože som nočný živočích a vstávam väčšinou až okolo tej 12-13.00 (smiech)
Ďalšou možnosťou je:
📩 Messenger: Duro TheDark ( http://www.facebook.com/jurothedark )
🌐 Facebook stránka Skusobna Bunker Music House : http://www.facebook.com/skusobnaba (sem mi prosím správy neposielajte, nedajú sa mi zobraziť!).
🎮 Virtuálna prehliadka na mapách Google: biť.ly/415dkI3.
