Už dvanástu sezónu funguje unikátny projekt Bunker Music House, ktorý umožňuje mladým kapelám, ale aj producentom či DJom, mať to najdôležitejšie: priestor na skúšanie a tvorenie. Prevádzkuje ho Juraj Somolányi, známy aj z pôsobenia skupín The Dark a Vanessa, ktorý nám porozprával o koncepte a prevádzkovaniu jeho skúšobne.
Bunker Music House práve vstúpil do dvanásteho roka existencie.
Áno, je to pre mňa až neuveriteľné, ale skúšobne v starom dvojposchodovom protilietadlovom bunkri v bývalom Istrocheme fungujú už 12. rok a myslím, že nepreženiem, keď poviem, že sa za ten čas stali už kultovým miestom bratislavskej hudobnej scény. Bunker Music House si svojou typickou atmosférou a neopakovateľným géniom loci podmanil srdce asi každého svojho návštevníka.
Čo konkrétne ponúka Bunker Music House dnes?
Nonstop prístup 24/7 vrátane možnosti dovozu a odvozu aparatúry po koncertoch.
Bezpečnosť: Areál je strážený SBS, vstup je monitorovaný kamerami a bunker je prakticky nedobytná pevnosť. Počas celej existencie sa tu nikdy nič nestratilo.
Dve veľké skúšobne (každá má 50 m²) s výbornou akustikou (obr. 1 a 2). Medzi nimi je meter hrubá stena a dvoje akustickým Nobasilom zatlmené dvere, takže kapely môžu hrať súčasne bez toho, aby sa navzájom nejako veľmi rušili.
Spoločenská miestnosť s nízkym sedením, samoobslužným barom a billiardom zadarmo. Tu si môžte posedieť, oddýchnuť, porozprávať sa či už v prestávkach počas skúšania, alebo po skúške. Parkuje sa priamo pred objektom a parkovať tu môže prakticky neobmedzené množstvo áut. Parkovanie priamo pred objektom pre veľké množstvo áut. Prvé 3 hodiny sú zadarmo. Každá ďalšia stojí 0,50 €/hodina za vozidlo (platí sa na vrátnici).
Pokiaľ skúšate v bunkri, môžete samozrejme buď používať vaše vybavenie, alebo môžete využívať to, čo je k dispozícii v rámci bunkru. Nebudem menovať všetky zariadenia, ale sú tu aktívne aj pasívne PA zariadenie dB Technologies (2x900W), mixpulty Mackie (18 kanálov), Yamaha 8 kanál, Alesis Firewire 16 (16 kanál s možnosťou nahrávania týchto kanálov samostatne do počítača cez FireWire kábel), je tu sada kvalitných bicích Yamaha Custom Oak, na ktorých hrával pán Boris Brna v kapele Elán, nájde sa tu aj nejaké gitarové kombo, väčšie množstvo dynamických mikrofónov Shure 58, aj nejaká kondenzátorová AudioTechnika, Alesis SamplePad 4m Roland SPDSX, Roland Fantom x6, elektrické piano Yamaha, stojany, efekty na spev (Alesis Mikroverb, TC Elestronicm Korg KaosPadMini, aj nejaké gitarové multiefekty Digitech, či Zoom a množstvo všeličoho ďalšieho.
Všetko vybavenie je v cene, teda za nič sa neplatí navyše.
Kapely, ktoré skúšajú pravidelne a platia paušálom si môžu nechať vlastné vybavenie na miestem takže sa po príchode iba zapnú a môžu hrať.
Skúšobne sú v zime vykurované, v lete je k dispozícii klimatizácia. Vetra sa pravidelne každé ráno automaticky.
Ako je to s cenami?
Jednorazové/občasné skúšanie: 5 €/hod./osoba (minimálne 3 osoby na 2 hodiny). Pri viac ako 4 hudobníkoch a skúške nad 3 hodiny sa cena dohodne individuálne a je vždy nižšia.
Pravidelné skúšania: 140 €/mesiac za 4 hodiny týždenne. Pri dlhších skúškach cena klesá (napr. 6 hodín týždenne bude cena 170 €/mesiac/kapela). Pokiaľ si kapela v daný týždeň skúšku nevyčerpá, môže si ju nahradiť kedykoľvek do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Tu by som chcel upozorniť na novinku – kapely, ktoré majú v pláne skúšať pravidelne, majú prvú skúšku zadarmo, aby si mohli seriózne otestovať podmienky.
Kapely, ktoré skúšajú pravidelne a platia paušálom, si môžu nechať vlastné vybavenie na mieste, takže sa po príchode iba zapnú a môžu hrať.
Bunker sú zdieľané skúšobne. Znamená to, že v miestnosti má aparát a bicie viacero kapiel. Viem, že niektorí hudobníci nemajú dobre skúsenosti s takýmto riešením, pretože niekto cudzí používal ich aparát, či dokonca niečo zničil.
Áno, počul som o tom aj ja. Všetko ale závisí od prístupu majiteľa či správcu priestoru. V bunkri sa za celé tie roky nikomu nič nestratilo, ani nezničilo. Platia tu pravidlá, ktoré sú kapely povinné rešpektovať a v prípade ich porušenia by museli odísť. V tomto by som bol dôsledný a nekompromisný. Čiže ja za bunker môžem povedať, že aj zdieľané priestory môžu fungovať hladko a bez problémov.
Ako si sa dostali práve k tomuto bunkru?
V roku 2011 som hľadal priestor pre svoju kapelu. Prvú skúšobňu som zrealizoval v podkroví starej fabrickej budovy menom Cvernovka. Boli to veľmi zanedbané priestory, a kým som z nich spravil skúšobňu, pracoval som na nich dennodenne pol roka. Bohužiaľ, tri dni po dokončení a mojom hrdom vyhlásení „hotovo“ mi zazvonil telefón a pán správca mi oznámil, že priestor treba vypratať, pretože budova sa ide búrať.
Druhá skúšobňa bola tak isto v Cvernovke. Tam som sa až tak nenarobil a vďaka zhovievavosti pána správcu som tam mohol zotrvať rok a pol. Výhodou bolo, že som si vo vedľajšej miestnosti mohol zriadiť aj fotoateliér (obr.8). Potom ale musela ísť tak isto “ k zemi“, takže som sa dal znovu do hľadania. Trvalo tri týždňe, ked som objavil v bývalej Dimitrovke tento starý kryt CO a mozem povedat, ze z mojej strany to bola to láska na prvý pohľad (obr.9). Pre zaujimavost spomeniem, ze ho koncom 2. sv. vojny postavila nemecka armáda ako súčasť opevnenia Bratislavy pozostávajúceho z vyše 800 rôznych vojenských objektov (Festung Pressburg).
Aká bola najväčšia technická výzva?
Vykurovanie. Keď som prvýkrát vstúpil do bunkra, bol január a teplota bola vo vnútri 5 °C. Ani radiátory, ani 40 kW plynový ohrievač nepomohli – železobetónová masa sa neprehriala. Chcelo to systematické vykurovanie. Plyn tam nebol, kúriť elektrinou bolo nad moje finančné možnosti. Jednoznačná a najlogickejšia voľba padla na kúrenie drevom. Ako ale odviesť z kachlí dym? A tak som sa pustil do sekania steny. Betón bol naozaj kvalitný. Problém bol v tom, že asi po dvoch centimetroch som narazil na roxory. V stene ich bolo asi toľko, ako betónu. Kým som sa prebúral cez stenu, ktora ma hrubku 2 a pol metra, prešli skoro 4 mesiace… Nakoniec som musel ešte celý bunker zvnútra zatepliť styropórom. A ďalšou výzvou bolo stavanie komína. Či vlastne komínov, pretože ich bolo postupne 8 a až ten posledný je dokonalý :-).
Bola aj nejaká výzva ohľadom zvuku či akustiky?
Samotná stavba bunkra je železobetónový monolit s hrúbkou stien a stropu 2 a pol metra, s metrovou „priečkou“ a vnútorným priestorom vyše 200 m². Teda úplne atypický priestor, ktorý si vyžadoval množstvo špecifických technických riešení a úprav. Tak, aby som naplno dokázal využiť jeho výhody oproti klasickej budove s oknami a stenami normálnej hrúbky. Výhody takéhoto priestoru oproti klasickej budove boli jasné hneď od začiatku – zvonku do skúšobni nepreniká žiaden zvuk a rovnako ani tá najhlasnejšie hrajúca kapela neruší nikoho mimo budovy.
Špecifiká tejto stavby ale na začiatku priniesli aj problém v druhej miestnosti. Boli ním tzv. stojaté basové vlny, ktoré v sebe nesú veľké množstvo energie a zanikajú až vtedy, keď energia zvuku rozvibruje nejakú pevnú hmotu, čím sa zvuková vlna premení na teplo a zvuk zanikne. Tou hmotou v štandardnej budove býva napríklad stena miestnosti. V bunkri sú ale steny neporovnateľne hrubšie a basové vlny ich nemajú šancu rozvibrovať. To znamenalo, že keď som tam napríklad šliapal na kopák, jeho zvuk doznieval dlhé sekundy. Tento problém som nakoniec vyriešil adekvátnym množstvom masívnych akustických blokov vyrobených na zákazku pre bývalé štúdia Opus.
Takže dnes je akustika skúšobni v poriadku?
Nielenže v poriadku. Akustika v skúšobniach je vynikajúca a je porovnateľná s naozaj špičkovými hudobnými štúdiami. Veď je to priestor na tvorbu hudby, takže dokonalá akustika je hádam najdôležitejšia vlastnosť, ktorú by mal takýto priestor mať.
Nahrali sa tu už dokonca aj nejaké albumy. Prvým bol album skvelej, dnes už bohužiaľ neexistujúcej kapely s názvom Transpolune. Ako producenta a zvukového inžiniera si kapela vybrala človeka, ktorý zvukárinu vyštudoval na vraj najprestížnejšej hudobnej škole na svete (Berklee College of Music). Ten pred nahrávaním celý priestor starostlivo premeral a dal kapele súhlas na to, aby nahrávky zrealizovali v Bunkri. A album má naozaj excelentný zvuk. Tym, ze je tu naozaj ticho a dokonala akustika, je priestor vhodny aj pre tvorcov obsahu napriklad na nahrávnie roznych podcastov.
Čo bolo ďalej?
Prešlo pár rokov a priestor sa postupne naplnil kapelami. Problém bol ale v tom, že volali ďalšie a bunker sa nafúknuť nedal. Našťastie som zase dostal nápad kúpiť staré rozbité kancelárske kontajnery. Osadil som ich vedľa bunkra a pustil sa do rekonštrukcie. Opravil som okná, dvere, inštalovali sa nové elektrické rozvody, položil som podlahu, drevené obklady a doplnil dizajnové tapety s akustickými molitanovými blokmi (obr.10).
Vonkajšok kontajnerov som nastriekal odolnými polyuretánovými farbami v camo štýle (obr.11). V čase dokončovania chodil do bunkru skúšať hru na bicie jeden profesionálny zvárač, ktorý má naučil základy zvárania. To má inšpirovalo k experimentom so starým železom – postupne som vytvoril mreže na okná, prechod medzi bunkrom a kontajnermi (obr.12), otočný kanón (obr.13) na streche, roxorové mreže na zabezpečenie vchodov, ale aj štvordielny konferenčný stolík (obr.14), ktorý sa nachádza v spoločenskej miestnosť, či lampu nad ním. Pribudol aj roxorový plot a prístrešok na drevo s dielňou.
Posledná vec, ktorú som zatiaľ pozváral, je miesto na streche bunkru, kde som umiestnil jakuzzi a plánujem tam ešte dokúpiť posilňovaciu vežu (obr.15). Táto časť ale nie je určená návštevníkom skúšobni, ale som si ju spravil pre seba. Pozváral som ju z odpadovej nerezi a po dizajnovej stránke je zase atypická a v takom „mojom štýle“.
Hej, videl som ju pri návšteve Bunkra a musím povedať, že dizajn, ktorý si vytvoril či už v interiéroch, alebo exteriéroch je naozaj zaujímavý a dáva Bunkru veľmi neobvyklú a inšpiratívnu atmosféru. Mal si na vytvorenie takéhoto neopakovateľného štýlu nejaký konkrétny dôvod, alebo to išlo tak nejak samo od seba?
Aj jedno, aj druhé. Ja keď niekam prídem, nechám sa inšpirovať samotným priestorom. A hneď sa mi začnú v hlave rojiť nápady. Ďalšia vec je, že veľmi rád recyklujem už použité veci a dávam im novú funkciu. Takisto som rád, keď namiesto toho, aby som išiel do obchodu a kúpil hotovú vec, si radšej podobnú vec sám vyrobím, alebo aspoň prispôsobím. Ale ako som povedal – v prípade dizajnu veci okolo Bunkru som mal od začiatku jasno v tom, že chcem vytvoriť výnimočný priestor, v ktorom sa budú hudobníci cítiť príjemne a bude pre nich prezentovať určitý „únik“ z reality bežného dňa. A na rozdiel od iných podobných priestorov, ktoré bývajú casto neosobné a neútulné, ci naopak kancelarsky „sterilne“sa mi to myslím podarilo.
Tým druhým dôvodom, prečo som poňal dizajn celého interiéru takto nekonvenčne bolo, že celý život fotím modelky, ale aj kapely, či filmujem hudobné klipy. Pri vizuálnom umení je vždy rovnako ako objekt samotný, či jeho nasvietenie, dôležité aj prostredie, v ktorom je umiestnený. Zámer bol teda rovnako ako funkčné skúšobne vytvoriť miesto, ktoré bude atraktívne ako filmová lokácia, či priestor na fotografovanie, v ktorom tým, že presuniete modelku k inej stene, získate záber s úplne odlišným pozadím, či atmosférou, ako bol ten predchádzajúci. A to všetko bez toho, aby ste museli nejako zložito meniť scénu a osvetlenie v ateliéri, či cestovať kilometre na inú lokáciu.
To je zaujímavý koncept a rovnako aj „pridaná hodnota“ skúšobni. Ako sa ti to v praxi osvedčilo?
Hej. Nafotil som tu desiatky modeliek, natočil pár klipov.
Využívaš takto priestor iba ty, alebo si ho môže prenajať aj niekto iný?
Samozrejme, je určený aj pre iných tvorcov. Okrem „selfičok“ návštevníkov priestor využívajú aj profesionálni filmári, fotografi či interpreti, ktorí napríklad v bunkri ani nemusia skúšať, ale natočia tu videoklip pre niektorú zo svojich skladieb.
Kto napríklad tu už niečo natáčal?
Klipov sa tu natočilo nespočetne. Môžem spomenúť napríklad rapera Kaliho, ktorému tu natočil klip pán Dušan Krajčovič. Rovnako tu točil aj Marek Korytnák z Bro Pictures nejaké ďalšie rapové zábery. Takisto tu ale občas natáčajú tímy TV JOJ (viacero epizód zo seriálu Panelák), RTVS či TV Markíza a pár nezávislých filmárov. Týka sa to interiérov. Pokiaľ má niekto záujem natáčať v exteriéroch bývalých Chemických závodov, je to takisto možné. V tom prípade ale treba kontaktovať vedenie spoločnosti Istrochem Reality a dohodnúť sa s nimi. Oni následne pridelia filmárom zodpovedného pracovníka, pod ktorého dohľadom potom štáb pracuje. Točili sa tu takto už napríklad scény z Leopoldovskej vzbury väzňov vo filme Amnestia, či dokonca nejaké zábery z hollywoodskej produkcie.
Nehrozí, že sa prostredie bunkra takto môže opozerať?
Nie. Ja som činorodý človek a v podstate nepretržite interiér prispôsobujem, dopĺňam a prvky či svetlá v ňom obmieňam. Myslím, že ani jedno jediné dielo, ktoré tu vzniklo, sa nepodobá na iné. Ale to je dané samozrejme aj tým, že každý režisér či kameraman má svoju vlastnú predstavu a svoj vlastný rukopis. Čiže priestor dokáže vnímať a využiť jedinečným spôsobom.
Fajn. Vráťme sa teraz ale k primárnej funkcii bunkra. Teda k priestorom na skúšanie pre kapely. Kto sem chodí skúšať?
No, za tých dvanásť rokov sa tu premleli stovky hudobníkov doslova všetkých vekových kategórii či hudobných štýlov.
Navštívil Bunker aj niekto známejší?
Môžem vymenovať pár mien, len sa isto môže štát, že na niekoho zabudnem, a bol by som nerád, keby sa urazil. Operný spevák pán Martin Babjak, skvelí hudobníci pani Martin Valihora, Oskar Rózsa, Whisky zo Slobodky, Peter Nagy a Indigo, Kornel Kadlubiak z Gravisu, Zdenka Predná, Dušan Cinkota tu načítaval nejakú audioknihu či nahrával reklamy, superstaristi Robo Mikla či Martin Konrád, momentálne tu skúša napríklad bubeník zo skupiny Elán pán Boris Brna na posledné dva koncerty Elánu, ktoré sa majú uskutočniť budúci rok. Chodí sem pred vystúpeniami ale aj mnoho raperov – napríklad DJ Mikroman s formáciou 5R, Strapo, Bitman a mnoho ďalších.
Zostáva ti tu vôbec miesto aj pre tvoje vlastne kapely?
Ale áno, skúšal tu aj Get Explode, rovnako hlavne pred väčšími koncertmi aj môj domáci The Dark a momentálne hrávam na elektronické perkusie v českej elektronickej legende Vanessa s ktorou máme množstvo koncertov hlavne v Čechách, takže tu mám aj svoj elektronický „kútik“.
Máš tu teda vôbec nejaké miesto aj pre ďalšie kapely, ktoré nemajú kde skúšať?
Miesta je tu v súčasnosti práveže dosť. Minulý rok to vyzeralo s bunkrom všelijako, pretože množstvo objektov v bývalom Istrocheme sa búralo. Dostal som dokonca výpoveď zmluvy a musel som všetky kapely poslať preč. Bunker bol vyše dvoch mesiacov bez elektriky a keďže kapely potrebujú skúšať, našli si iné priestory, či sa porozpadávali. Našťastie sme s vedením Istrochemu nakoniec predsa len našli spoločnú reč a vďaka ich ústretovosti sme práve minulý týždeň podpísali nové zmluvy na prenájom. Takže momentálne je kapacita skúšobni naplnená tak na jednu štvrtinu a miesta pre nové kapely je dosť. Ak teda máte kapelu situovanú v Bratislave a hľadáte pre ňu priestor na skúšanie, alebo niekoho takého poznáte, budem veľmi rád, keď sa k nám prídete pozrieť.
Ako si kapely rezervujú termíny?
Kapely, ktoré neskúšajú pravidelne zapisujem do kalendárov ja. Ostatné kapely, ktoré skúšajú pravidelne dostanú prihlasovacie údaje a termíny si zapisujú sami.
Takže ak by mal niekto záujem o skúšanie, ako ťa môžu kontaktovať?
Môj 📞 je 0904 948 171. Pokiaľ niesom dostupný, najlepšie je poslať sms a ja sa ozvem hneď, ako to bude možné. Len Vás poprosím volať až okolo obeda, pretože som nočný živočích a vstávam väčšinou až okolo tej 12-13.00 (smiech)
Ďalšou možnosťou je:
📩 Messenger: Duro TheDark ( http://www.facebook.com/jurothedark )
🌐 Facebook stránka Skusobna Bunker Music House : http://www.facebook.com/skusobnaba (sem mi prosím správy neposielajte, nedajú sa mi zobraziť!).
