Prechádzky po večnom meste, ako centra hudobnej kultúry môžu k tvorbe inšpirovať nejedného umelca. Mladý slovenský skladateľ, spevák, organista Ľuboš Gabčo chodí po inšpiráciu a praktickú zručnosť do zahraničia. Ako vyzerá štúdium na Pápežskom inštitúte posvätnej hudby v Ríme a kde môžeme hľadať korene jeho kompozičného majstrovstva nám prezradil v rozhovore.
Prečo si sa rozhodol ísť študovať na Pápežský inštitút posvätnej hudby v Ríme?
Môj dlhodobý záujem o sakrálnu hudbu ma priviedol k myšlienke študovať v zahraničí. Vedel som, že v Ríme existuje Pápežský inštitút posvätnej hudby, kde sa zameriavajú na vyučovanie predmetov spojených s liturgiou a liturgickou hudbou. Práve vďaka podpore mojich rodičov a súrodencov sa zrodil môj záujem o liturgickú hudbu a hudbu ako takú.
Z čoho štúdium pozostáva aké predmety navštevuješ?
Študujem kompozíciu, ktorá pozostáva z lekcií harmónie, kontrapunktu a inštrumentácie. Mimo štandardných predmetov ako estetika hudby a hudobná analýza sú tu aj predmety priamo spojené s problematikou liturgickej hudby. Napríklad, absolvoval som kurz „Musica applicata alle immagini“, kde sme pracovali s hudobnými programami, ktoré sú pri kompozičnej práci nevyhnutné.
V čom vidíš najväčšie rozdiely pri výuke kompozície na Slovensku a v Taliansku?
V Taliansku sa kladie dôraz na remeselné zvládnutie starších kompozičný techník. Vedieť skomponovať fúgu či sonátu v čo najčistejšej štýlovej podobe prehlbuje kvalitatívnu esenciu akejkoľvek hudobnej skladby. Napríklad vedieť skomponovať moteto v palestrinovom štýle. Schopnosť komponovať týmto spôsobom je pre mňa mimoriadne obohacujúcim prvkom, otvára väčšie možnosti a prináša priezračnosť a čistotu v procese kompozičnej práce.
Koho vnímaš ako svoj pedagogicko-umelecký vzor na Pápežskom inštitúte posvätnej hudby v Ríme?
Veľmi kladne hodnotím prístup profesorov ako: vynikajúcu profesorku kompozície, Marialuisu Balzu, tiež Massimiliano Gagliardi, ktorý robil hudbu a inštrumentáciu k mnohým filmom. Obohacujúcim je aj štúdium zborového spevu, ktorý vedie Walter Marzilli.
Ako spájaš štúdium s praxou v cirkevnej hudbe?
Často spolupracujem s mojím bratom Danielom, ktorý je organista v Katedrále sv. Martina. Svoje študijné poznatky teda aplikujem pôsobením v bratislavskej katedrále v spolupráci so spevákmi a hudobníkmi vysokej umeleckej úrovne.
Mnohí umelci z USA a Európy chodia čerpať inšpiráciu do Ríma, pocítil si aj ty nejaké kultúrne a estetické obohatenie?
Určite áno, pre mňa je to objavovanie hudobných prameňov z Vatikánskej apoštolskej knižnice ako: originál vydania Missa Papae Marcelli, či najstaršia dochovaná verzia Allegriho Miserere. Študovaním a nachádzaním týchto hudobných inšpirácii cítim krásu kultúrneho bohatstva cirkvi.
Množstvo, cirkevných médií ťa pomenováva ako speváka a organistu z Bratislavy. Ako vnímaš ty svoje umelecké korene?
Náš starý otec Anton Gabčo, pôsobil do roku 1977 ako organista vo farskom Kostole všetkých svätých v Púchove. V roku 1999, kedy sa uvoľnilo miesto organistu, sme sa ako súrodenci za veľkej podpory našich rodičov rozhodli zastávať tento post, a tým pokračovať v rodinnej tradícii. Môj najstarší brat Ján neskôr vyštudoval odbor Cirkevná hudba na VŠMU a doktorát na Univerzite Komenského, Daniel odbor hra na organe a hra na klavíri, taktiež na VŠMU v Bratislave a od roku 2014 je organistom v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Kristína študovala hru na organe na HAMU v Prahe.
Ako ti pri kompozícii pomáha interpretačná prax?
Moja tvorba doteraz obsahuje množstvo zborovej a organovej hudby. Moje hudobné korene sú na jednej strane intenzívne zasadené do môjho predchádzajúceho štúdia operného spevu a na druhej strane organovej hudby, ktorá bola v mojej rodine intenzívne prítomná už od mojich detských čias. Svoje organové kompozície navyše môžem konzultovať s mojimi súrodencami, čo je dôležitý aspekt v procese tvorby hudobného diela. Tieto umelecké vplyvy sa však výrazne prejavujú aj v mojej ostatnej tvorbe vytvárajúc signifikantnú skladateľskú poetiku. Faktom tiež ostáva, že v našom geografickom priestore absentujú, z rýdzo praktických a relevantných dôvodov, druhy organovej a do istej miery zborovej hudby, či veľké vokálno-inštrumentálne diela.
Aké sú tvoje preferované hudobné formy a druhy?
Vďaka štúdiu v Ríme sa stále viac utiekam k hudobným formám typickým pre staršie obdobia dejín hudby, ktoré sú zároveň vynikajúcim inšpiračným prameňom. Je vzrušujúce hľadať a obohacovať tieto klasické formy a druhy v stále nových hudobných a kompozičných kontextoch ako to robili aj svetoví skladatelia 20. storočia. Z praktických dôvodov sú v centre môjho záujmu hudobné druhy imanentne vlastné liturgickej hudbe ako sú moteto, chorál, menšie inštrumentálne kompozície a pod.
Má možnosť milovník klasickej hudby vypočuť si tvoju hudobnú produkciu?
V marci tohto roku mala v Slovenskej filharmónii premiéru moja orchestrálna skladba Pezzo sinfonico, množstvo mojich skladieb bolo uvedených na festivaloch Orfeus, Asynchrónie či Nová slovenská hudba. Pravidelne spolupracujem so Slovak Brass Quintet, a tiež s novozaloženým zborom Vox Cantoris. Taktiež účinkujem na mnohých mediálnych prenosoch bohoslužieb vrátane návštevy pápeža Františka v Katedrále sv. Martina či počas najväčších štátnych a cirkevných príležitostiach. Som nesmierne vďačný Pánovi, že mi dal možnosť chváliť ho v jeho chráme.
