Martin Valihora a Henry Tóth, bubeník a gitarista – slovenskí borci svetového formátu, ktorých nikomu netreba zvlášť prestavovať. 10. októbra 2013 v bratislavskom Nu Spirit Clube spolu s ďalšími hudobníkmi odohrali premiéru svojej novej show s názvom Forever 27 Club. Prinášame krátky rozhovor so spoluautorom projektu, Martinom Valihorom, ktorý sa uskutočnil tesne pred začiatkom skvelého koncertu.
Ako vznikol nápad zorganizovať akciu na tému Forever 27 Club?
Martin Valihora: „Nápad vlastne prišiel od Henryho – na základe koncertu Tribute to Jimmi Hendrix, ktorý sme v lete spolu hrali v Music Gallery U Dežmára. Bol to Henry, čo celú ideu rozvinul do tejto podoby.“
Henry Tóth: „Máme také občianske združenie, Slovakia Musica, a naším cieľom je priblížiť ľuďom dobrú hudbu. O to nám ide aj pri dnešnej akcii. Poviem o tom viac aj na pódiu pre všetkých, ak nebudem mať trému. (smiech)“
Plánujete pokračovať s ďalšími koncertmi?
MV: „Tento projekt zahŕňa pomerne veľké množstvo účinkujúcich, takže keby sme chceli hrať ďalšie koncerty, určite by sme museli zmeniť toto, zredukovať na menšiu zostavu. Závisí tiež od toho, ako sa nám bude hrať, a samozrejme aj od reakcie publika, ako to prijmú, či sa koncert bude páčiť…“
Kto z Clubu 27 je tvoj obľúbenec?
MV: „Jednoznačne Jimmi Hendrix. Ale pred týmto koncertom som veľa počúval aj Nirvanu a musím povedať, že tiež má niečo do seba.“
Čím to podľa teba je, že všetci títo umelci zomreli práve vo veku 27 rokov?
MV: „Tiež som nad tým rozmýšľal. Ťažko povedať, či je to náhoda alebo nejaká zvláštna zhoda okolností. Ale zase, koľko ľudí na svete zomrelo, keď mali práve 27 rokov? Asi veľmi veľa.“
Čo si robil, keď si mal 27?
MV: „Keď som mal 27, to bol ktorý rok, 2004? 2003, to som akurát začal vystupovať na svetových pódiách s japonskou klaviristkou Hiromi.“
Koho z našej scény si „uznával“, keď si bol malý?
MV: „Jedného obľúbenca som nemal. Často som počúval kazety, čo sme mali doma, tých bolo strašne veľa, lebo pochádzam z hudobníckej rodiny. Počúval som veci ako Team, Vidiek… Rád som pozerával Triangel Dana Junasa. Páčila sa mi aj Darinka, lebo bola iná ako všetko čo vtedy letelo… A môj prvý koncert, na ktorý som išiel sám, bola skupina Tublatanka!“
rozhovor pripravila za redakciu MusicPress – Anna Raitl