Svojský, svojrázny, čiastočne uzavretý vo vlastnom svete, ktorý je tmavou nepriechodnou komorou, ale do ktorého necháva poslucháčov a čitateľov nahliadnuť prostredníctvom svojich albumov a románov. Jeden zo svojich bočných projektov Munly & The Lupercalians nechal Munly J. Munly 32ND oživiť nahrávkou Kinnery Of Lupercalia; Undelivered Legion. Tá zaznie už 20. októbra v bratislavskej Fuge, kde vystúpi v rámci podujatia Danube Music Day – vstupenky na tomto mieste. Vycibrený vkus, briskný humor, originálne odpovede uplatnil aj v tomto rozhovore, v ktorom sme sa bavili o jeho tvorbe, ako aj o slovenských hokejistoch.
Okrem písania textov k piesňam, ste napísali aj niekoľko kníh a hier. V knihe „Ten Songs With No Music“ zahŕňate postavy, ktoré sa spomínajú vo vašich piesňach. Celkovo sú vaše texty dlhé, ide skôr o také rozprávačstvo. Stáva sa vám občas, že napíšete text k piesni a potom si uvedomíte, že by z toho bola lepšia poviedka do knihy než pieseň? Alebo naopak.
Nazval by som to mapovaním. Existujú tajomstvá týkajúce sa toho, ako pracujem. Sadnem si a spravím to. Aj teraz, keď odpovedám na vaše otázky. Sme práve v Taliansku a nemohol som spať, tak som vstal a dokončil som tréning na zajtrajšok – mám deň náskok – a teraz robím prácu, ktorú by som mal robiť cez deň. Vy ste moja prvá povinnosť. Čím viac pracujem, tým viac sú diela zanalyzované, detailnejšie a prerobené. Myslím, že všetky prípady vo vašej otázke sa už stali. Avšak mnohí by asi povedali, že žiadny z týchto prípadov nebol úspešný.
Počas vystúpení sú členovia vašej kapely zahalení maskami alebo sú ich hlavy niečím pokryté. Čo za tým stojí a čo majú masky reprezentovať? Kto ich navrhuje a o koho nápady ide?
Mám na svojom konte veľa zlyhaní a vy ste práve poukázali na ďalšie. Žiadam priveľa od tých málo ľudí, ktorí si pustia našu hudbu a objavujú príbehy. Dúfal som, že moje písanie je dostatočne priehľadné na to, aby nejaký osamelý jedinec na internete objavil, o koho ide. Odpoveď je v príbehoch, niekde v piesňach, v hrách. Predtým som mal ľudí, ktorí odpovedali v rozhovoroch za mňa, pretože som hrozný v odpovedaní na otázky. Rád by som si myslel, že človeka viac odmení to, ak tieto odpovede nájde sám. Reprezentujú niečo? Áno, reprezentujú. Takmer všetko, čo robíme, má význam. Aj moje neuspokojivé odpovede. Prejdem rovno k veci a ospravedlním sa už teraz na začiatku otázok, než aby som sa ospravedlňoval v každej jednej zvlášť. Takže toto platí aj pre nasledujúce otázky: Ospravedlňujem sa.
Na jednom z vašich albumov je bonusový track „Rufus Wainwright I’m coming after you“. (Rufus Wainwright, idem si po teba.) Text piesne končí rovnakými slovami. Mohli by ste uviesť trocha svetla k tejto piesni a jej textu?
Mohol. O čom si myslíte, že by to mohlo byť? Nikdy som nebol schopný rozprávať sa s Conradom, hoci myslím, že mám pochopenie pre jeho prácu, ktoré mi on nikdy nemohol dodať tým, že by mi všetko priamo vysvetlil a prestrel predo mňa ako na podnose. Je to jedna z mála dobrých vecí na umení? Každý môže mať svoju vlastnú skúsenosť, interpretáciu, vzťah s akýmkoľvek druhom umenia: literatúra, hudba, maľovanie, atď. Môže to byť o vrodenom násilí v našom systéme? Môže to byť o Davevi Matthewsovi, ktorý zhadzuje odpad na tých pod ním? Môže to byť o prechodných migračných zvykoch sýkorky chochlatej? Nie. Ani jedno z tohto. Takže môžete vyradiť tieto tri možnosti, čím som vám dal nezaručenú indíciu na začatie vašej výpravy.
Vaše spolupráce, projekty a celkovo zoznam práce je príliš dlhý, aby sme ho tu celý menovali. Kde nachádzate čas na všetok kreatívny proces – písanie, spievanie, nahrávanie s rôznymi kapelami a projektami? Aké je vaše tajomstvo time manažmentu a produktivity?
Nesúhlasím, mohli ste ho vymenovať. Pamätajte si, nie je nad dobrý a usporiadaný zoznam na papieri. Či mám tajomstvá? Budem sa snažiť ignorovať toto obvinenie. Celý deň mám naplánovaný do bodky. Pamätám si na autobiografiu Benjamina Franklina – to napísal predtým, než existovala Wikipédia, kde môže hocikto písať akékoľvek výmysly a podať ich ako fakty, pretože si boli „takmer istí“. Ale späť k veci, Franklin mal celý deň naplánovaný. A teraz som zistil, že ja robím to isté. Už od momentu, kedy mi deti sadnú na hlavu, aby ma zobudili, až do momentu, kedy mi sadnú na hruď, aby ma uspali, mám svoju rutinu každý deň. Samozrejme, že človek musí byť flexibilný… čo ja nie som. Avšak mení sa to, keď sme na turné. Ale aj počas nich mám svoju rutinu, ktorú ostatní trpezlivo znášajú. Aha, pozrime sa, Rebecca práve vstala a spýtala sa ma, čo *** robím hore tak skoro? Nemôžem písať tichšie? Nezdalo sa mi to ako požiadavka, nie je taká flexibilná ako moja maličkosť. Nuž, teraz som v kúpeľni a sedím na sprchovej lavičke. A keď tak premýšľam, dokážem vám to priamo tu, že sa tu dá niečo vymenovať.
Zoznam:
- 4:50 budíček
- 4:52 potknúť sa o Mustafu
- 4:53 nakŕmiť deti
- 4:55 drepy a kliky
- 5:00 umyť zuby
- 5:05 venovať sa „pracovnému bordelu“: e-maily, odpovede, žiadosti
- 5:30-11:20 cvičenie—rýchla prestávka o 10:00 na cliff tyčinku, 11:00 jablko
- 11:25 prezrieť poštu
- 12:00 hrsť ovocia a potom písať
- 1:00 hrsť hrozna
- 2:15 nakŕmiť deti
- 2:30 miska mrkvy
- 3:00 prečistiť to, čo som napísal – hoci zvyčajne sa k tomu ešte vrátim a prečistím viac
- 3:15 prax
- 4:00 upratovanie, domáce práce
- 4:45 hlasové cvičenia
- 5:30 banán s proteín drinkom
- 6:00 sledovanie relácie Jeopardy
- 6:30 prezrieť poštu
- 7:00 čas s Rebeccou a deťmi
- 8:00 príprava na ďalší deň
- 8:30 umyť zuby/zubná niť
- 8:40 nakŕmiť deti
- 8:45 posteľ, čítanie, premýšľanie nad písaním v nasledujúci deň
Váš štýl je rozmanitý s aspektami rôznych žánrov. Zatiaľ čo moderné country je niekedy na jedno kopyto a pôsobí lacno, u vás to jednoznačne nemožno povedať. Aký máte vzťah k modernému (pop) country, ktorý sa nahráva v USA?
Môžete mať vzťah s druhou osobou, ak tá osoba ani nevie, že existujete? Som veľmi vzdialený od dokonalosti, aby som súdil iných. A keď už konečne dosiahnem dokonalosť, teším sa na prvú návštevu sociálnych médií. Nie je ani moja práca, aby som určil, do ktorej kategórie spadáme. Nie som novinár. Možno budeme jedného dňa mať vlastnú kategóriu. Možno už aj máme: Ach, On Si Myslí, Aký Je Múdry kategória. Alebo kategória Neúspešní. A azda kategória Mám Príliš Veľa, Prečo By Som Mal Byť Skromný. Ale radšej prestanem, viem aké hrozné sú zoznamy.
Aká bola vaša obľúbená hudba, pri ktorej ste vyrastali? Čo počúvate dnes – obľúbení umelci, žánre, ktoré vás ovplyvnili alebo stále ovplyvňujú? A čo knihy, filmy, atď.?
Žiadna obľúbená hudba. Ak je to dobré, vypočujem si to. Predtým som miloval hudbu, teraz som ako závislý človek. Dúfam, že ju budem niekedy znova milovať. Keď som si totiž uvedomil, že si ňou prirábam na živobytie, pochopil som, že všetko nemôže byť iba o hudbe. Je to príliš zaťažujúce mať toľko stimulácie. Potrebujem a viem ako vypnúť. Pred pár minútami som objavil veľmi tiché miesto, je to malá sprchová lavička niekde tu v Taliansku, kde práve sme. Hej, ešte stále tu vypisujem bez žiadnej pasivity a čakám, kým sa všetci konečne zobudia a môžeme ísť do ďalšieho mesta a rýchlo prefrčať okolo pamiatok, pri ktorých sa nikdy nemôžeme zastaviť, aby sme si ich prezreli. No teším sa na moju ďalšiu sprchovú lavičku. Možno to bude aj moja ďalšia kniha: „Sprchové lavičky veľkej východnej Európy a ich rola v úpadku západnej civilizácie.“ To znie oveľa zaujímavejšie než ***, ku ktorým inklinujem.
Vedeli ste, že sa chcete venovať hudbe hneď, ako ste začali hrať na prvom nástroji? Alebo ste mali iné nápady, ako rozviť vašu kariéru v umení, ak nie priamo v hudbe?
Na veľké sklamanie mojich rodičov, áno. Myslím, že som to vedel. Minuli veľa peňazí na moje vzdelanie – veľmi dobre si uvedomujúc moje nevďačné správanie. Cesta, ktorú mi pripravili bola overená minulými generáciami. Akýkoľvek hlúpy chlap by sa cez ňu predral. Samozrejme, že ja som ešte o polovicu hlúpejší, a tak som sa rozhodol to sťažiť osobám, ktorým na mne záležalo tým, že som bol proti… no dalo by sa povedať, že proti všetkému.
Ako malý chlapec ste hrali ľadový hokej. Tento rok bol prelomový pre hokej v Denveri (Jay Munly pochádza z Colorada), keď tím Colorado Avalanche vyhral tretí Stanley Cup v histórii. Ste fanúšikom hry a tohto tímu?
Až do tejto sezóny som sledoval Zdena Cháru, ako spôsoboval chaos proti Montrealu Canadiens. Má obdivuhodnú pracovnú morálku. Marán Hossa – skvelý. Samozrejme, je tu aj nešťastný prípad Mareka Svatoša, ktorý hrával za Colorado a neskôr spáchal samovraždu. Taktiež je tu pútavá história bratov Šťastných. Stále pozerám hokej. Nedávno som sa pozrel na moju detskú knihu od Dr. Seussa s názvom „Moja kniha o mne“ a na otázku „Čo chcem byť, keď vyrastiem?“ som odpovedal… nuž uhádli ste, hokejista. Hrával som o dosť dlhšie než iba v detstve. To bola ďalšia vec, čo pre mňa moja rodina spravila a nikdy som to úplne neocenil. Nikto sa ma nikdy nespýtal, či chcem hrať, jednoducho to tak bolo. Korčuľoval som už ako trojročný. Pamätám si, že som zastával názor, že keď už musím nosiť korčule, tak si ich aj sám obujem. Zaviazal som šnúrky a uvedomil som si, že som si dal ľavú korčuľu na pravú nohu a naopak. Asi preto som taký dobrý tanečník.
Lupercalia, mesto (alebo krajina), ktoré ste vytvorili je v podstate fantasy svet. Ste fanúšikom klasického fantasy ako napr. Tolkiena alebo preferujete temnejšiu a násilnejšiu stránku ako je Pieseň ľadu a ohňa od Georga R.R. Martina? Čo si myslíte, že robí fantasy dobrou fantasy?
To o niečom svedčí, že viete rozlíšiť krajinu Lupercalie a mesto Lupercalia. Avšak, ak by sme to ešte rozvili, existujú Lupercaliánci z Lupercalie, ktorí sú iní než Tí Lupercaliánci. Ste prví, kto moje písanie charakterizuje ako fantasy. Ale súhlasím s vami, je to extrémne fantastické. O tých autoroch som nikdy nepočul, možno ani oni nepočuli o mne. To by ma však prekvapilo, keďže som veľmi známy a populárny… a veľmi dobrý tanečník.
Nemožno poprieť, že dojem z vašich piesní je často pochmúrny, temný. Ak ju ľudia alebo kritici, ktorí nie sú príliš familiárni s vašou muzikou, označia za depresívnu a smutnú, súhlasili by ste alebo si myslíte, že ide iba rozličné vnímanie a dojmy? Ako napríklad niektorí ľudia vnímajú Radiohead a Pink Floyd ako depresívne, no iní nie.
Popieram všetko. Sú nejakí kritici našej hudby? Tomu sa mi nechce veriť. Tí ľudia so mnou nikdy nehovoria, čo je asi dobre, a ak by aj hovorili, poprel by som to. Vedel by som odpovedať presnejšie, ak by som poznal tie kapely, ale ja nepočúvam to, čo počúva dnešná mládež.
Prajem veľa šťastia tým Pink Floyd, odporúčam im, nech investujú do EveryoneLookAtMeYouTube (DívajteSaVšetciNaMňaYoutube) a Wikapediaphile, otvorenú platformu, ktorá zle informuje každého.
Ah, práve som si uvedomil, že som odpovedal poslednú otázku. Teraz idem pasívne agresívne zobudiť Rebeccu tým, že ju ofŕkam vodou, ktorá tu kvapká a zaplnila mi ucho.
Apart from writing lyrics you have also written several books and plays. In a book „Ten Songs With No Music“ you include characters mentioned in your songs. In general your lyrics are long, kind of storytelling. Do you sometimes write lyrics to a song and then realize that it could make a good story actually more suitable for a short story in a book instead of a song? Or the same happening vice-versa.
I would term this mapping. There are secrets pertaining to how I work. I sit down and do it. Even now, answering your questions.We are in Italy at the moment, and I could not sleep so I got up and finished exercising for tomorrow—I am a day ahead—and now I am working for the day; you are my first duty. The more I work, the more the stories are fleshed out, parsed down and reconfigured. I believe for all cases regarding your question, all have occurred. Though there would be many that would claim none have occurred successfully.
During live performances your bandmates are seen to be wearing masks or their heads are somehow covered. What is the reason behind this, are the masks and their design supposed to represent something? Who is behind their design and related ideas?
I have many failings and you have just alerted all to yet one more. I ask too much of the few people who might want to listen to our music and discover the stories. I would hope my writing is passable enough that some lonely sole on the internet can suss out who They are. The answer is in the stories, somewhere in the songs, in the plays… I used to have others respond to the interviews because I am horrific at answering, I would like to think a person would be better rewarded by making these discoveries on their own. Do they represent something? So, yes, yes they do. Most everything we do is purposeful, even my unsatisfactory answers; I will go ahead and apologize right here in the beginning of your questions instead of apologizing for each one; so this applies to all further questions: My Apologies.
There is a special bonus track song on one of your albums called „Rufus Wainwright I’m coming after you“. The lyrics tell a story which then ends with the very same words. Could you provide more insight behind this song and its lyrics?
Yes, yes I could. What do you think it might be about? I was never able to speak with Conrad, though I feel that I have an understanding of his work that he could not have provided me by spoon feeding my want. Is that not one of the few decent things about art? Everyone can have their own experience, interpretation, relationship with any piece: writing, music, painting… Could it be about the violence inherent in the system? Might it be about Dave Matthews dumping refuse on those below? Might it be about the transitory migrating patterns of the blue crested wobble tit? No. It is none of these. So, you can rule out those three possibilities and now I have given you an unwarranted head start on your quest.
Your collaborations, projects, list of work is too long to be even listed here. Where do you find time for all the creative process of writing, singing, playing, recording with various bands &* projects, etc.? What is your secret for time management and productivity?
I disagree, you could list them. Remember, there is nothing like a good and orderly list laid out on paper. Am I secretive?…I will try and ignore that aspersion. I have my entire day planned out accordingly. I recall reading Benjamin Franklin’s Autobiography—he wrote this before Wikipedia where any so-and-so can continue to put forth misinformation as fact because they were, ‘Pretty sure’ —anyways, he had his entire day plotted out. And now I have found that I do the same. From the moment our kids sit on my head to wake me to the moment they lay on my chest to put me to sleep I have a routine that I do everyday. Of course you need to be flexible…and I am not. It does change while we are on tour, though I do have my routines that going upon peoples’ patience there as well. Oh, look at that…this is a coincidence, Rebecca just woke and asked, What the **** I am doing so early, cant you type quieter? It did not seem like a request…She is not as flexible as yours truly. Well, I am now in the washroom and sitting on the shower bench… Now that I am thinking on it I will prove to you that you could put a list here. List… …
- 4:50 wake up
- 4:52 trip over Mustafa
- 4:53 feed kids
- 4:55 squats and pushups
- 5:00 brush teeth
- 5:05 attend to ‘work junk’: emails/responses/queries
- 5:30 — 11:20 excercise — quick break at 10:00 for cliff bar, 11:00 apple
- 11:25 check correspondence
- 12:00 handful of fruit then write…
- 1:00 handful of grapes
- 2:15 feed kids
- 2:30 bowl of carrots
- 3:00 clean up my writing for the day—though I usually return to do a bit more
- 3:15 practice
- 4:00 clean/chores
- 4:45 vocal exercises
- 5:30 banana with protein drink
- 6:00 watch Jeopardy
- 6:30 check correspondence
- 7:00 sit with Rebecca and kids
- 8:00 begin to get ready for the next day
- 8:30 brush teeth/floss
- 8:40 feed kids
- 8:45 in bed, read, think about writing for the next day
Your style is rich with aspects of different genres. While the modern country sometimes seems repetitive and cheap, it definitely does not apply to your songs. What is your relationship to modern (pop) country made in USA these days?
Can you have a relationship even if the other person does not know you exist? I am too far removed from perfection to be able to pass judgement on others. When I finally do achieve perfection I look forward to my first forays into Social Media. It is also not my job to determine what category we might possibly be maneuvered into, I am not a journalist. Perhaps we will one day have our own category. Well, maybe we already do: the, Oh, He Thinks He Is So Clever category. Or, Unsuccessful. Perhaps, the, I Have Too Much To Be Modest About category. I better stop, I know your abhorrence of lists…
What was your favorite music you grew up with anyway? What do you listen to lately? Any favorite artists, records, genres you that had/have an influence on you? And books, films etc.?
No favorite music. If it is good I will listen. I used to love music, now I am one of its abusers. I hope to love it again one day. When I realized that I was doing this for a living I quickly came to the fact that it cannot be constantly about. It is overwhelming to have too much stimulation. I need and know how to turn it off. Minutes ago I discovered a very silent place, it is a little shower bench wherever we are in Italy…yes, I am still in here typing aggressively—with no passiveness—and waiting for everyone to finally wake up so we can drive to the next city and pass quickly by all the landmarks that we can never stop to see. I do look forward to my next shower stall, perhaps that will be my next book: Shower Stalls Of Greater Eastern Europe And Their Role In A Declining Western Civilization. Sounds more interesting than the **** I have a tendency towards.
As soon as you started playing an instrument did you know this was the way you wanted to go? Or did you have any other ideas how to pursue your career in art if not music? To my parents perpetual disappointment, Yes, I believe that I knew. They spent too much money on me funding my education—certainly considering my unappreciative behaviors. The path they made available to me was laid out and proven for generations, any halfwit white male could stumble his way through it; of course I dont have half the wits of even them and decided to make it difficult for the people who care about me by going against…Everything might be the most appropriate term.
As a kid you played ice-hockey. This year was a big year for hockey in Denver – Colorado Avalanche winning their 3rd Stanley Cup. Are you a fan of the game and the team? (NOTE: If a hockey fan, you probably know that Slovakia is big on ice-hockey… Therefore the question.)
Until this season I would watch Zdeno Chara wreak havoc against the Habs. He has an admirable work ethic. Marian Hossa, wonderful. Of course there is the unfortunate case of Marek Svatos who played for Colorado before he passed by suicide. Of course there is the intriguing history that comes with the Stastny family. I still watch hockey. I recently looked back at my Dr. Seuss book: My Book About Me, and my answer to, What do you want to be when you grow up? was, yes, you guessed it…a hockey player. I played for quite a bit longer than just childhood. It was another my family was able to provide that I never fully appreciated. I was never asked if I wanted to play, it was just done. I was skating at three years of age. I remember thinking that if I had to wear skates then at least I will put them on myself, so I tied them up and soon discovered I put the left skate on my right foot and my right skate on my left foot; this is probably why I am such a good dancer.
Lupercalia, city (or land) you have created is basically a fantasy world. Are you in general fan of traditional fantasy like Tolkien or you prefer darker and more violent types like Song of Ice and Fire by George R.R. Martin? What is it that you think creates a good fantasy story?
That shows me something that you can differentiate the Land of Lupercalia and the town of Lupercalia, good on you—of course to conflate it even further there are the Lupercalians of Lupercalia who are separate from Thee Lupercalians. You are the first to equate my writing to fantasy. However, I agree with you, it is extremely fantastical. I have never heard of either of those authors, perhaps they have not heard of me either…though that would be surprising because I am extremely well known and popular…and a really good dancer.
There is no denying that the vibe from your songs is often gloomy, dark. If people or critics not familiar with your music mark it as depressing and sad would you agree or you think it is just matter of perception? As some people may consider bands like Radiohead or Pink Floyd depressing while others not.
I deny everything. Are there critics of our music? I find that hard to believe. Those people never speak to me, which is probably for the best, and if they did I would deny it. I could answer this more accurately if I knew those bands, I do not listen to what the youths are listening to these days…I wish this Pink Floyd band luck, I suggest they invest in EveryoneLookAtMeYouTube and Wikapediaphile, an open forum to misinform all… Oh, I just realized that I am finished. Now I will passive aggressively go wake Rebecca by flicking her with the water that has been dripping and pooled in my ear.
