Nano Tone je anglo-americká dvojica Carl Warwick a Jack Ramsey, ktorá sa stretla v Prahe a začala spolu tvoriť synthpopové skladby so zvukom súčasnej elektronickej hudby. Ich tvorba zaznie 4. októbra v pražskom Meetfactory.
Ako ste sa dostali do Prahy? Čím vás pražská scéna zaujala? Cítite sa v nej už ako doma?
Carl je v Prahe už cez dvadsať rokov. Odvtedy je v kapelách rôznych českých vydavateľstiev, vrátane Silver Rocket so svojou kapelou Squall a v Starcastic Records so skupinou Were Mute. Ale vo svojich predchádzajúcich projektoch bol iba bubeníkom. Nano Tone je jeho prvou kapelou, kde pôsobí ako spevák a frontman.
Jack je v Prahe asi osem rokov a na hudobnú scénu ho vytiahol Carl. Jack sa v skutočnosti stretol s Carlom na jednom z koncertov Nano Tone – náhodne narazil na kapelu počas festivalu Žižkovská Noc Festival v roku 2019 a predstavil sa po skončení šou. Keď sa Carlov bývalý spoluhráč v roku 2021 odsťahoval z Prahy, Jack zaujal jeho miesto.
Pretože Nano Tone je Carlova prvá kapela ako speváka / frontmana a pretože Jack nemal žiadne predchádzajúce spojenia s pražskou hudobnou scénou, od začiatku sme sa cítili ako „outsideri“. Preto sme len hrali hudbu, ktorá sa nám páčila a časom sme vyvinuli svoj autentický hlas. Teraz cítime, že dostávame šancu zdieľať tento náš hlas.
Vaša hudba je ovplyvnená vytváraním na rôznych mašinkách a hardvéroch. Ako vyzerá vaša zbierka týchto nástrojov?
Máme tri syntetizátory, ktoré pokrývajú všetky naše potreby:
analóg mono syntetizátor (DSI Mopho)
analóg poly syntetizátor (Dreadbox Nymphes)
digitálny wavetable syntetizátor (Arturia MicroFreak
Taktiež máme niektoré FX jednotky a auxiliary syntetizátory.
Každý z nás používa iné „mozgy“ na ovládanie všetkých zariadení. Carl používa Elektron Digitakt a Jack použía Akai MPC One. Naše mozgy sú navzájom prepojené prostredníctvom tzv. midi handshake – Jackov MPC One posiela midi do Carlovho Digitaktu a Carlov Digitakt posiela svoje vlastné midi + Jackove midi do všetkých zariadení To nám obom umožňuje ovládať všetko súčasne naraz.
Aký druh synthwave máte radi?
Milujeme synthwave, ale ešte viac máme radi syntetizátory.
Carl je ťažko inšpirovaný hypnotickými a repetetívnymi drone kapelami ako Beak, the Silver Apples a Stereolab. Čo sa týka textov, najviac sa inšpiruje od Laurie Anderson. V medziach pesničkárstva. The Knife je veľká záležitosť pre neho. A tiež miluje Tortoise pre ich kombináciu nesúrodých prvkov do filmového celku.
Jedny z obľúbených Jackových kapiel sú Skinny Puppy a Severed Heads kvôli ich hlbokým vrstveným syntetizátorom a samplom. Z tých modernejších je obľúbený Legowelt, album Light & Magic od Ladytron je zlatom vo všetkým smeroch. Je zaujímavé, že máme tendencie sa inšpirovať kompletne odlišnými umelcami, ale nejako sú naše vízie toho, čo chceme vytvvoriť spolu zladené. Ak je Carl presvedčený, že jeden z jeho nápadov je dobrý, Jack bude pravdepodobne súhlasiť a naopak.
V lete tohto roku ste vydali album Creamy & Square, ku ktorému ste zorganizovali mini turné po Českej republike. Ako sa posunul váš zvuk a výraz na tejto platni?
Ak porovnáte náš prechádzajúci album Glow of the Show Creamy & Square, môžete si všimnúť, že sme sa trochu posunuli dôraz zo zvukových plôch na komponovanie skladieb. Naše najnovšie skladby majú viac štruktúr, ale tiež viac čistoty a priestoru, ktorého ja na starších materiáloch pomenej. Všeobecne skladby s väčšou štruktúrou bývajú kratšie. Creamy & Square má 7 skladieb a trvá niečo málo cez tridsať minút, zatiaľ čo Glow of the Show má šesť skladieb a je dlhý niečo okolo tridsaťpäť minút. To je náznak toho, kam smerujeme.
Akú úlohu zohráva vo vašej prezentácii vizualizácia vašej hudby? Je to vás dôležitá?
Carl chodil na umeleckú školu a študoval maľbu. Je zodpovedný za obaly albumov, výber písma a za dizajn merchu (tašky, nálepky atď.) Pokiaľ ide o online média, stále rozvíjame náš vizuálny štýl, ale ten je teraz na oveľa vyššej úrovni než kedykoľvek predtým. Čo sa týka živých vystúpení, osvetlenie pódia je pre nás dôležitejšie ako projekcie a Vjing. Takže sa v tomto spoliehame na kluby. Kedysi sme preferovali hrať uprostred priestoru, tak aby mohli ľudia chodiť okolo a vidieť nás, ako sa hráme s mašinkami v reálnom čase. To pridáva na celkovom diváckom zážitku.
Graficky spracovávate aj vaše koncertné set listy. Je to niečo, čomu by ste sa chceli aj naďalej venovať?
Áno, pre väčšinu koncertov Carl nakreslí set list fixkami a niekedy vytvorí akvarelovú maľbu zo skladieb napísaných v set liste. To robí každú šou takou výnimočnou.
Čoskoro vystúpite ako predskokan na koncerte The Notwist. Aký máte vzťah k takejto hudbe, ktorá je z veľkej časti tvorená na rôznom hardvéri a značná časť zvuku vzniká improvizáciou pri živom vystúpení.
V skutočnosti je náš zvuk menej improvizovaný, než si možno myslíte. Veľmi dobre si uvedomujeme naše vzájomné podnety a máme veľa koordinovaných častí a zvukových zmien. Možno nastal ten správny čas vysvetliť názov nášho najnovšieho albumu Creamy & Square. Na jednej strane má Carl silný background v improvizovanej hudbe, keď používal vo svojich skladbách čokoľvek od vysávačov cez popcorn, až po zvukové slučky metra a vlakov. Písanie popových piesní bolo vždy niečo, čo zanedbával. Jack nikdy v živote nehral improvizovanú hudbu. Predtým než sa pripojil k Nano Tone, viac ako dvadsať rokov robil výlučne štruktúrovanú štúdiovú hudbu, z ktorej vyšiel pod menom Jack Ramsey.
How did you get to Prague? What did the Prague scene appeal to and interest you in? Do you already feel at home in it?
Carl has been in Prague for over 20 years already. Since then, he’s been in bands on various Czech labels, including Silver Rocket with his band Squall and Starcastic Records with his band Were Mute. But in his previous projects he was only a drummer; Nano Tone is his first band as a singer/frontman.
Jack has been in Prague for about 8 years and was pulled into the music scene by Carl. Jack actually met Carl at a Nano Tone show—he randomly stumbled upon the band during the Zizkovska Noc festival of 2019 and introduced himself after the show. When Carl’s former bandmate moved out of Prague in 2021, Jack took his place.
Because Nano Tone is Carl’s first band as a singer/frontman, and because Jack hadn’t had any previous connections to the Prague music scene, we essentially felt like “outsiders” from the start.
We, therefore, just played the music we liked and, over time, developed our authentic voice. Now, we feel that we are getting a chance to share that voice.
Your music is influenced by creating on different devices and hardware. What does your collection of these tools look like?
We have 3 main synthesizers, which we believe cover all the bases:
An analog mono synth (DSI Mopho)
An analog poly synth (Dreadbox Nymphes)
A digital wavetable synth (Arturia MicroFreak)
We also have some FX units and auxiliary synths.
Each of us uses different “brains” to control all the gear. Carl uses an Elektron Digitakt and Jack uses an Akai MPC One. The brains are hooked up to each other via a so-called midi handshake—Jack’s MPC One sends midi to Carl’s Digitakt, and Carl’s Digitakt send its own midi + Jack’s midi to all the gear. This enables both of us to control everything simultaneously.
What kind of synthwave do you like?
We love synthwave. But, even more so, we just love synths.
Carl is heavily inspired by the hypnotic and repetitive drones of bands like Beak, the Silver Apples, and Stereolab. Lyrically, he draws much inspiration from Laurie Anderson. In terms of songwriting, The Knife is big for him. And he loves Tortoise for their combination of disparate elements into a cinematic whole.
A couple of Jack’s favorite bands are Skinny Puppy and Severed Heads, for their deep, layered use of synths and samples. Another more modern favorite is Legowelt. The album Light & Magic by Ladytron is gold all the way through.
Interestingly, we tend to like and be inspired by completely different artists, but somehow our visions for what we want to create are very aligned. If Carl is confident that one of his ideas is good, Jack is likely to agree, and vice versa.
In the summer of this year, you released the album Creamy & Square, for which you organized a mini tour in the Czech Republic. How your sound and expression shifted on this record?
If you compare our previous album, Glow of the Show, to our new album, Creamy & Square, you’ll notice that we’ve somewhat shifted the emphasis from soundscapes to songwriting.
Our latest songs have more structure, but also more purity and space, which is sparse in the older material.
In general, songs with more structure tend to be shorter. Creamy & Square has 7 songs and is just over 30 mins, while Glow of the Show has 6 songs and is about 35 minutes. This is an indication of where we are heading.
What role does the visualization of your music play in your presentation? Is it important to you?
Carl went to art school and studied painting. He is responsible for the album covers, font choices, and merch design (tote bags, stickers, and more).
In terms of online media, we’re still developing our visual style, but it’s certainly more developed now that it’s ever been.
In terms of live performance, stage lighting is more important for us than projections and VJ stuff, so we tend to rely on venues for that.
Historically, we’ve preferred to play in the middle of a room, so that people can walk around us and see how we manipulate the machines in real time. It adds to the overall spectator experience.
You also visually process your concert set lists. Is this something you would like to continue doing?
Yes. For most gigs, Carl draws a set list with markers, and sometimes makes a watercolour painting out of the songs in the set. It makes each show feel special!
You will soon be performing as an opening act at The Notwist concert. What is your relationship with such music, which is largely made on various hardware and a significant part of the sound is created by improvisation during live performance.
Actually, our sound is less improvised than you may think. We are very aware of each other’s cues and have many coordinated moves and sound changes. Maybe this is a good time to explain the title of our latest album, Creamy & Square.
On one hand, Carl has a strong background of improvised music, having used anything from vacuum cleaners, to popcorn, to tape loops of metros and trains in his compositions. Writing pop songs was something he had always neglected.
On the other hand, Jack has never played improv music in his life. Before joining Nano Tone, he exclusively made structured studio music for over 20 years, some of which is released under the name Jack Ramsey.
Carl is creamy, Jack is square, and somehow we meet in the middle to make Nano Tone.
