V košickej Tabačke si spravil pre našu redakciu čas skladateľ, spevák, gitarista a vedúca osobnosť, dnes stále populárnejších Francúzov Alcest – Stéphane Paut, známy ako Neige. Aj keď unavený a zničený, ale ochotný a pokorný Neige nám odpovedal na otázky o prebiehajúcom turné, stále aktuálnom albume Kodama, inšpirácií, ale aj o vplyve tragických útokov v Paríži, ktoré sa udiali priamo pod jeho oknami.
Vaše európske turné je skoro na konci. Na cestách ste už viac ako mesiac bez jediného voľného dňa. Ako sa cítite takmer na konci turné?
Je to naozaj veľmi, veľmi náročné, navyše posledný týždeň sa necítim úplne najlepšie. Hlavne kvôli zdravotnému stavu. Som skutočne unavený a posledné koncerty boli náročné, hlavne pre môj hlas. Chcem, aby ostal v dobrej kondícii. Myslel som si, že ho dokonca môžem stratiť. Na druhej strane, všetko ostatné je naozaj skvelé. Na koncerty chodí veľa ľudí, úžasné kapely – všetko fantastickí ľudia a rovnako výborní hudobníci. Toto je tá pozitívna stránka. Tá negatívna je, že sme naozaj nemali žiadny deň na oddych.
Je ťažké zvoliť správny playlist?
Áno, veľmi ťažké. Playlist sme menili počas turné mnohokrát. S novým albumom máme na konte už veľa nahrávok. Nemôžeme zahrať všetko.
Kto prišiel prvý s nápadom spojiť vás s kapelou Mono na európskom co-headlining tour? Poznali ste sa s Mono už predtým?
Sme v rovnakej bookingovej agentúre a práve tá navrhla spraviť turné spoločne s Mono. Mono sme stretli v Japonsku, v Tokiu dva roky dozadu. Prišli sa na nás pozrieť, ale vlastne sme si len povedali „ahoj“. Vtedy sme sa veľa nerozprávali.
Predpokladám, že teraz je to iné.
Jasné, teraz sa už navzájom poznáme dobre.
Chcel by som pogratulovať k vášmu novému albumu Kodama. Je to ďalší veľmi silný počin vo vašej diskografii.
Ďakujem.
Ak mám byť úprimný, nie som veľkým fanúšikom vášho predošlého albumu Shelter, ale viem, že v jednom z rozhovorov si povedal: „Nebyť albumu Shelter, Kodama by určite nevznikla.“
Presne tak! Shelter je album, ktorý som potreboval spraviť, pretože som bol presýtený metalom. Rovnako som bol unavený z metalového soundu a všetkého „metalového“ okolo. Chcel som ukázať, že ako Alcest vieme spraviť priamočiaru rock/indie dosku. Nahrávka je hotová a tak je to dobre. Potom sme sa však opäť potrebovali vrátiť spať k nášmu vlastnému zvuku – a to je práve mix indie rocku, metalu a mnoho iného.
Aké boli očakávania, keď si Alcest zakladal a aké sú tvoje očakávania teraz? Dnes ste veľkým menom na „metalovej mape“. Súhlasíš?
Už hráme nejaký ten rok. Hmm…keď si v tom celom (metalovom) kolotoči veľa rokov, stále sa vyvíjaš a rastieš, pretože ľudia sú veľmi vďační. Keď tvrdo pracuješ, staneš sa na metalovej scéne veľkým. Na začiatku som chcel robiť hudbu len pre seba. Mal som v sebe niečo veľmi osobné, čo som chcel vložiť aj do hudby. Byť schopný vyjadriť svoje pocity, to bol dôvod, prečo som založil Alcest. Na začiatku bolo dôležité len to. Nestaral som sa o vydavateľstvá, biznis, turné. Dnes je Alcest kapela so všetkým, čo k tomu patrí. Koncertujeme, na konte máme už niekoľko albumov, boli sme na turné v celom svete už niekoľkokrát. Samozrejme, dnes je to úplne iné, no rovnako je to aj moja práca.
Skoro som zabudol. Môžeš nám povedať niečo bližšie o vašom aktuálnom albume Kodama? Inšpirácia, koncept, Miyazaki…
V Alcest som sa vždy zaujímal o duchovnú stránku. Alcest bol vždy o spiritualite a tak môžem tlmočiť moju vieru, presvedčenie. Osobne verím v reinkarnáciu, život po smrti, respektíve život po živote. To sú témy, ktorými sa vyjadrujem. Pre album Kodama je rovnako dôležitá moja vášeň pre Japonsko, ktorá pochádza z detských čias. Milujem Japonsko a režiséra Miyazakiho tiež.
Ovplyvňujú ostatní hráči v kapele tvorivý proces? Dostávajú voľný priestor v štúdiu alebo na pódiu?
Gitarista a basgitarista sú len hráčmi pre živé vystúpenia. Alcest je vlastne len o dvoch ľuďoch. Ja nahrávam všetko okrem rytmiky. Na bicích pracujeme spoločne s Winterhalterom. Jeho názor je pre mňa veľmi dôležitý. Ak mu niečo ukážem – či sa mu to páči alebo nie – vždy to pre mňa niečo znamená. Naďalej budem počúvať jeho názor, ale nemyslím si, že tu hovoríme o inšpirácii. Ja pracujem na gitarách a to je základ.
Váš zvuk je veľmi unikátny, prirodzený a organický. Pre mňa je zvuk kapely jedna z najdôležitejších vecí, ktoré si všímam okamžite. Ako a ako dlho ti trvalo nájsť svoj vlastný zvuk? Predpokladám, že nie si fanúšik veľkých pedalboardov. .
Presne. O zvuk som sa nestaral dlhú dobu. O zvuk som sa začal zaujímať, hmm…tri roky dozadu. Je to pre mňa úplne nové. V začiatkoch to vyzeralo asi takto: „OK, tu je distoriton a tu zase clean“. Pre mňa boli vždy dôležité melódie a to ako skladbu vyskladám – kompozícia. Bohužiaľ, nemal som producenta alebo niekoho, kto by ma v tomto smere viedol. Tak to je. Teraz, keď počúvam všetky naše nahrávky, počujem tam veľa vecí, ktoré by som zmenil, pretože už viem, ako sa dá so zvukom pracovať.
Keď som prvýkrát počul skladbu Onyx, bol som ohromený!
Bolo za tým veľa práce so zvukom.
Povedz mi o tom niečo viac.
Keď sme prišli do štúdia nahrávať bicie, nahrávali sme ich analógovo na magnetofónové pásy. Okrem toho sme si priniesli predpripravené demá gitár, podľa ktorých sa nahrávali bicie. Onyx je prvý riff piesne Je suis d’ailleurs, ktorá je treťou na našej novej doske. Riff je v pomalšom tempe a je pustený reverzne/naopak. Počuješ ten zvuk „bzzzz“. Základ tejto skladby je „spätný chod“ a ďalej sme ju trochu pretvorili, zmenili štruktúru a pridali nejaké elektronické basové tóny.
Máš na mysli niečo ako Moog?
Áno. Niečo podobné.
Okrem Mono dnes večer hráte so skupinou pg. lost. Medzi Alcest, Mono a pg. lost existuje spojenie. Mnoho ľudí toto spojenie nazýva post-rock. Čital som smiešnu príhodu o tebe a žánry shoegaze. Prvýkrát si sa dozvedel o žánry shoegaze, čítajúc recenziu na vlastný album. Čo pre teba znamenajú post-rock a žánre ako také?
Ťažko povedať. Post-rock počúvam už veľmi dlhý čas a stále neviem čo presne znamená. Mám ho rád, ale nie všetko. Moja obľúbená post-rocková skupina je Explosions in the Sky. Myslím, že žánre, ako to len povedať…myslím, že nie sú dôležité.
Je Alcest post-rocková skupina?
Sme rovnako post-rock, metal, shoegaze, indie rock, folk, „vážna“ hudba, soundtrack a mnoho iných žánrov. Je nemožné ich všetky spočítať. Počul som aj mnoho iných pomenovaní ako blackgaze. To je mix black metalu shoegazeu.
Nerozumiem po francúzsky. Domnievam sa, že použitý jazyk v hudbe Alcest je viac ako jazyk, ktorý rozpráva príbehy. Pre mňa je váš materinský jazyk pridaná kvalita k hudbe samotnej. Čo znamená pre teba? Môže to byť ďalší hudobný nástroj alebo ešte niečo iné?
Vokály v našej hudbe sú veľmi zvláštne. Vo zvukovom spektre nie sú moc vysoko, sú skôr atmosférou. Nepovedal by som, že jazyk je dôležitý v tom ako znie, ale keď som začal písať texty, nechcel som písať texty po anglicky. Som Francúz, preto som chcel prirodzene písať po francúzsky. Je to smiešne, pretože niektorí mi na začiatku hovorili: „Nebojíš sa toho, že ak budeš písať po francúzsky, budeš hrať len pre francúzske publikum (smiech)?“. V skutočnosti je pre nás Francúzsko (na hranie) jedna z najhorších krajín a na turné chodíme všade inde. Nezáleží či spievame po francúzsky alebo nie. Je to vlastne super, že píšeme vo francúzštine a môžeme hrať aj mimo našu krajinu.
Poďme si zahrať hru. Ja ti najprv poviem skupinu a ty mi niečo o nej povieš. Opeth.
Dva roky dozadu sme s nimi absolvovali skvelé turné. Bolo jedno z našich najlepších. Vždy, keď hráte koncert s Opeth, hráte pred dvojtisícovým publikom. Ako predkapela tak naberiete množstvo nových fanúšikov, čo je super. Treba povedať, že chalani z Opeth sú ako ľudia veľmi fajn a taktiež viem, že majú naozaj silnú fanúšikovskú základňu.
Ďalšia skupina. Mastodon. Poznáš ich?
Veľa o nich neviem. Chcel som si ich vypočuť už mnohokrát. Musím si nájsť na nich čas. Však to poznáš… Viem len, že na prvých nahrávkach používali viac „screamu“. Teraz sú viac „pop-metalovou“ skupinou.
Ärvo Part?
Jasné. Som jeho veľký fanúšik. Milujem súčasnú a minimalistickú hudbu.
Medzi spirituálnou hudbou Ärvo Part a Alcest cítiť určitú spojitosť.
Milujem niektoré skladby od Ärvo Part-a ako Spiegel – niečo podobné. Nepamätám si mená skladieb, ale sú skutočne úžasné.
Posledná otázka. Je ťažké položiť ju pre mňa v angličtine. V súčasnosti je vo svete veľa nenávisti, rasizmu. Stále žiješ blízko miest ako je klub Bataclan alebo redakcia Charlie Hebdo. Ako sa s tým celým vyrovnávaš? Je tvoja hudba zrkadlom dnešnej situácie vo svete?
Myslím, že to malo veľký vplyv na výsledný zvuk, aký počuť na albume Kodama. Práve preto je táto nahrávka tak ponurá. Malo to na mňa obrovský dopad…to čo sa stalo, pretože tu žijem, je to moja oblasť, moji ľudia.
A čo politická strana tohto problému? Zaujímaš sa o ňu?
Politická problematika je veľmi komplexná, nesmierne komplexná. Viem o tom len veľmi málo. Nechcem sa postaviť za jednu, či za druhú politickú stranu. Neexistuje strana s ktorou by som bol spokojný. Nezaujímam sa moc o politiku a ak mám byť úprimný, nechcem aby bol Alcest spájaný s politikou. To skutočne nie je naša úloha.
Posledné slová na záver.
Sme radi, že sme na Slovensku a skutočne neviem, či sme na Slovensku niekedy predtým hrali
Myslím, že nie.
Nie ?
Možno sa mýlim.
Hrali sme na Metalfeste. Poznáš Metalfest?
Áno, poznám, ale to vieš, je tu veľa „metalfestov“.
(smiech) Metalfest Slovakia, možno.
Ešte raz ti ďakujem za tvoj čas!
