Nocadeň: Pozemskí astronauti je náš najlepší album

Rasťo Kopina:

„Depeche Mode nás inšpiroval vždy. Pamätáme si ešte obdobie, kedy boli dve výrazné skupiny hudobných fanúšikov – metalisti a depešáci. Každý okrem nášho bubeníka bol depešák, aj sme sa ladili do čierna. Davea Gahana obdivujem ako frontmana, podľa mňa je jeden z najlepších.“

Rasťo Kopina:

„Na novom albume je počuť veľa elektroniky, niekto na ňom môže nájsť prepojenie s Depeche Mode. Možno ho nájsť aj v textoch, ktoré píšem. Myslím, že vedome i podvedome ma to ovplyvnilo.“

Rasťo Kopina:

„Najskôr sme mu poslali naše nahrávky. Nemalo zmysel sa baviť hneď o cene. Vedeli sme, že ak by nám dal tabuľkovú cenu, tak by sme to nikdy nezaplatili. Nahrávky sa mu však veľmi páčili. Keď domastroval album, tak nám poslal veľmi pekný mail, v ktorom hovorí, že bolo preňho radosťou s nami spolupracovať. Bol rád, že mohol dať záverečný dotyk nášmu albumu. Pogratuloval nám k úžasnej platni, a pochválil nás, že sa nám veľmi vydarila. Sľúbil, že si náš album zavesí aj na svoju webovú stránku, kde má galériu interpretov, na ktorých je obzvlášť pyšný. Objavili sme sa teda medzi kapelami, ako sú Red Hot Chilly Peppers, Rage Against the Machine, je tam takisto Shakira, Michael Jackson, Kanye West. V tom úzkom výbere sa ocitol aj náš album. Slová jeho chvály neboli len zdvorilosťou. Naozaj sa mu páči, a veľmi rád bude s nami aj naďalej spolupracovať. Tešíme sa z toho. „

Rasťo Kopina:

„Album Pozemskí astronauti je prijatý asi najvrúcnejšie – aj u novinárov, aj fanúšikov. Pesničky z albumu sme zverejňovali postupne. Vraveli sme, že tie najlepšie pecky ešte len prídu, a že album bude naozaj silný. Niekto možno nad tým mohol nadvihnúť obočie, že chlapci majú silné rečí. Našťastie sa potvrdilo to, čo sme si o albume mysleli my – je vyzretý, a jednoznačne jeden z najlepších albumov, aký sme kedy mohli natočiť. „

Peter Gufrovič:

„Každý spisovateľ, každý autor povie na svoju poslednú knihu a dielo, že je to najlepšie čo doteraz vytvoril. Ja tvrdím to isté. Album je vyzretý, je dospelejší. Vyhovuje mi jeho zvláštna dynamika, ktorú sme zachytili. Mapuje päť až sedem rokov života kapely. O tom to celé je. Za sedem rokov človek zostarne, v tom dobrom zmysle slova. Album dozrel, ako dobré vínko. Vydali sme ho v pravý čas, a tešíme sa z neho. Za seba hovorím, a vlastne aj za celý kapelu, že album je asi najdospelejší z našich doterajších albumov. „

Rasťo Kopina:

„Ideálne by bolo, keby rádiá samé od seba dostali rozum, tak ako je to v iných krajinách. Aby sa to nemuselo robiť cez zákony. Sme v krajine, kde by skôr pomohla nejaká osveta. Nechcem sa do toho príliš montovať, lebo to môže vyzerať, že vyplakávam, ale dalo by to priestor aj novým kapelám. Mladé začínajúce kapely narazia na veľmi pevnú stenu, ktorá sa dá ťažko rozbiť. Veľa dobrých kapiel takto príde aj o motiváciu. Nemajú toľko možností, síl, odhodlania, aby s tým bojovali. I keď v dobe internetu je, samozrejme, mnoho cestičiek, ako sa dostať k fanúšikom. Sila rádií, televízie, a médií celkovo, je stále natoľko silná, že mladým kapelám môže pomôcť. „

Rasťo Kopina:

„Napríklad The Ills. Aj ich sme oslovili k spolupráci na novom albume. Páči sa mi aj Billy Barman. Myslím, že za celú kapelu môžem povedať, že sa nám páči aj Bad Karma Boy. Sú to kapely, ktoré sú trochu inde generačne ako my. Sú trošičku mladší, a istým spôsobom aj nás posúvajú dopredu. Keď sme si vypočuli ich skladby, tak sme si povedali, kurva, chlapci, musíme na sebe zamakať. „

Rasťo Kopina:

„Za seba môžem povedať, že rozhodne v noci. Ja som ten typ, ktorý dokáže byť dlho hore. Vtedy ma navštevuje múza. Nechávam jej pootvorené dvere. A brat? Neviem, kedy mu je lepšie tvoriť…“

Róbert Kopina:

„V poslednom čase mi to začalo byť úplne jedno. Dôležité je, aby som začal niečo robiť. U mňa príde nápad vtedy, keď sa snažím, aby niečo prišlo. Je jedno, aká časť dňa alebo roka. Len sa mi musí chcieť. „

Peter Gufrovič:

„Pamätám si na ten moment, samozrejme. Ale v pamäti mi utkvel najmä zážitok, keď som pocítil, že naša kapela už niečo znamená. Viezol som sa domov z mesta v električke. Pán vodič mal otvorené dvere, a počúval nejaké rádio. Začul som našu pesničku Steny – jeden z našich prvých veľkých singlov, a doteraz jeden z najočakávanejších hitov na koncerte. Začal som sa v električke obzerať po ľuďoch, a mal som im chuť povedať, že aha, pozrite, to ja bubnujem. Ego mi navrávalo – viete, kto to bubnuje? Ja! Samozrejme, som to neurobil. Na ten pocit nezabudnem. Uvedomil som si, aha, už nás naozaj hrajú rádiá. Asi to fakt už niečo znamená. A nebolo to lokálne rádio, ale veľké komerčné. Uvedomil som si v tej chvíli, že naša kapela niekam smeruje. To bolo asi v roku 2000. Ďalšia spomienka sa mi viaže ku skladbe Organizmy. Asi dva týždne som mal vtedy problém vyjsť von na sídlisko, lebo všetky deťúrence pubertálneho veku vykrikovali po mne „Biely stôl, poliaty vínom… Orgazmy! Organizmy!“. Nie, že by som sa hanbil, ale bolo to zvláštne. Nebol som na to ešte pripravený. To sú asi dva také zásadné momenty zo začiatku kariéry, kedy sa udiali veci, ktoré boli dovtedy len v snovej rovine. „

Peter Gufrovič:

„Už čakám, kedy ma ľudia začnú volať havran! (Pozn. red. Názov titulnej skladby albumu). Boli by sme pokrytci, keby sme tvrdili, že nečakáme pozitívnu spätnú väzbu. Každý to čaká. Tešíme sa na reakcie ľudí.“