Nora Skuta a Miki Skuta sa predstavia na dvoch koncertoch festivalu Pro musica nostra Nitriensi a Pro musica nostra Gemeriensi. V Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom podhradí zahrajú 5. októbra a o deň na to – 6. októbra budú v Starej prachárni v Komárne. Pri tejto príležitosti sme sa dozvedeli od Mikiho Skutu, v čom mu imponujú súčasní klaviristi mimo prúdu vážnej hudby a Nora Skuta nám porozprávala, čo by chceli ako klavírne duo prezentovať verejnosti.
Hneď na úvod by som sa vás chcel spýtať z vašej pozície predsedníčky festivalového výboru Melos-Étos, ako hodnotíte koncept a dramaturgiu festivalu Pro musica nostra, kde budete vystupovať spolu s vaším manželom Mikim Skutom. Aký má podľa vás tento festival potenciál, ktorý spája historické pamiatky s vážnou hudbou a oživuje zašlé koncertné priestory…
N. Skuta: Vždy som o tomto festivale počula pozitívne hodnotenia. Včera som však zažila po prvýkrát jeho atmosféru a presvedčila sa o úprimnom záujme ľudí o koncerty. Kultúrnych udalostí tu majú málo a veľmi si vážia, keď majú možnosť vypočuť si dobré koncerty v ušľachtilom prostredí. Festival si rokmi vychovalo svoje publikum a vybudoval si pevné miesto medzi hudobnými festivalmi na Slovensku. Dôkazom toho sú nabité sály a nadšené publikum, čoho som bola včera svedkom.
Od roku 1996 hrávate so svojím manželom ako duo. Ako si spomínate na ten nápad a aké máte ešte v tomto smere spoločné ambície?
N. Skuta: Keď dvaja klaviristi spolu žijú, je veľká pravdepodobnosť, že si chcú vyskúšať, či dokážu vytvoriť parametre dobrej duovej formácie. Obidvaja sme mali skúsenosti v komornej hudbe s inými muzikantami, ale klavirne duo je špecifické, vytvoriť jednotu zvuku je iné, ako hrať s hocijakým iným nástrojom. Túžili sme prezentovať aj iný repertoár, načo sme boli v našom okolí zvyknutí počuť na pódiách. Sme otvorení uvádzať ako aj veľké, náročné skladby klasikov tak aj novú hudbu, prezentovať výrazné súčasné smery, ktoré nás oslovia a dokážeme autenticky tlmočiť.
Ako dlho ste pripravovali projekt The Future Symphony Orchestra. Ako veľmi sa menil od toho, čo ste mali v hlave a následne ste začali vaše predstavy realizovať (komponovanie, editovanie, aranžovanie…)?
M. Skuta: To poradie bolo opačné. Najprv som dostal – od manželky na narodeniny (smiech) software názvom Vienna Symphonic Library. Až potom, čo som sa s tým zoznámil aj v praxi, ma napadlo, že by sa to dalo použiť – využiť na tento účel. Pre tých, ktorí nevedia o čom tu píšeme: môj projekt spočíva v tom, že naprogramujem do počítača orchestrálne party klavírnych koncertov, a potom s týmto „orchestrom“ hrám live, naživo klavírne koncerty – na miestach, kde nemajú ani klavíry, a dostať tam orchester, je už absolútne vylúčené.
Pripraviť jeden barokový či jednoduchší klasický klavírny koncert tak, aby som s tým bol spokojný, dnes už dokážem za jeden mesiac. Tým, že tieto softwary boli vyvinuté na filmovú hudbu – kde sa nemení artikulácia, spôsob hrania tak často, ako v starej koncertnej hudbe – je to jedna obrovská výzva. Ale o to viac zaujímavá a poučná práca. Keby to záviselo odo mňa, tak začal by som to vyučovať na školách, aby študenti – hudobníci si osvojili rôzne spôsoby hrania na všetkých nástrojoch symfonického orchestra.
The Future Symphony Orchestra ste už prezentovali v netradičnom priestore pre vážnu hudbu a to v nočnom klube. Teraz zaznie v rámci festivalu na historických miestach – v Starej Prachárni Komárno a Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Ako veľmi ovplyvňuje akustika prostredia a jeho atmosféra vaše nastavenie ako interpreta?
M. Skuta: Treba poznačiť, že koncert v nočnom klube bol v rámci festivalu Viva Musica, a usporiadateľ vychádzal z trendu svetoznámeho vydavateľstva „Deutsche Grammophone“, ktoré dostal svojich najlepších interpretoch klasickej hudby do „nočných barov“. Môj koncert bol istým slovenským pokusom nemeckého nápadu (smiech).
Prostredie a akustika ovplyvňuje tieto koncerty rovnako, ako akékoľvek iné koncerty. Včera sme odohrali už jeden koncert v Spišskej Novej Vsi v sále Reduty, kde je naozaj veľký hal – dozvuk, no koncert bol prakticky vypredaný, a to zmenilo akustiku v značnej miere. Ostatné veci fungujú tiež rovnako, ako pri iných koncertoch.
V posledných rokoch sú čoraz populárnejšie klavírne osobnosti typu Hania Rani, Nils Frahm, ktorí vlastne pokračujú vydláždenou cestou minimalistov, ale prekračujú ju prostredníctvom nových technológií a klavírnu hudbu posunuli novým smerom. Čo si myslíte o tomto type klavírnej hudby?
M. Skuta: To, čo robia spomenutí umelci, považujem za niečo pozitívne. Svet ide ďalej. Nemôžeme očakávať, že čas sa zastavil u Beethovenova, či Mozarta (alebo u Pergolesiho, alebo mohol by som spomenúť aj gregoriánske chorály) , a že naozaj talentovaní hudobníci už počas existencie ľudstva nič iné nebudú robiť, len hrať z nôt skladby skladateľov, ktorí žili pred tristo či štyristo rokmi. Píšeme rok 2023, a verte mi, príde aj rok 2123, ale aj 2523, atď. Som rád, že títo dnešní, naozaj talentovaní hudobníci našli ďalšie, nové spôsoby, ako vyjadriť nie lacným spôsobom duševný stav súčasného sveta.
