Medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos vstúpil do svojho šestnásteho ročníka. Jeho hlavným cieľom je prezentovať nové diela od súčasných zahraničných aj slovenských skladateľov, rovnako aj uvádzať kompozície klasikov avantgardy, ktoré u nás ešte neodzneli, alebo iba veľmi sporadicky. Tento rok sa s podtitulom Homage zamerali na poctu komponistom, ktorí boli hosťami festivalu a taktiež patrili k jej zakladateľom (Juraj Beneš, Roman Berger). Dramaturgiu tvoril festivalový výbor – pod patronátom Hudobného Centra – Ivan Šiller, Marián Lejava, Martin Adámek, Igor Valentovič a jej predsedníčka Nora Skuta – významná klaviristka a propagátorka slovenského hudobného života – ktorá nám v rozhovore ozrejmila tohtoročný program.
Ste predsedníčkou výboru festivalového výboru Melos-Étos. Čo znamená táto funkcia, aké kompetencie z toho vyplývajú?
Byť predsedom festivalového výboru je v podstate formálna funkcia, každý člen výboru má rovnaké slovo pri zostavení programu aktuálneho ročníka. Vyplývajú z toho azda len etické záležitosti – „slušnosti“ – zastrešiť program, prevziať zodpovednosť za jeho kvalitu, zúčastniť sa podľa možnosti na každom sedení výboru, byť k dispozícii pri riešení vzniknutých neočakávaných zmenách a komunikácia s tlačou.
Ako sa tvorí dramaturgia festivalu Melos-Étos? Ako sa tento festival vyvíjal za tých 16. ročníkov? Aké výhody aj nevýhody má jeho dvojročný cyklus? Podtitul 16. ročníka festivalu je HOMMAGE, čím chcete vyjadriť poctu zahraničným osobnostiam, ktoré navštívili festival, ako aj zakladajúcim osobnostiam festivalu Romanovi Bergerovi a Jurajovi Benešovi. Ako vznikla táto myšlienka?
Vytvoriť program festivalu je veľmi kreatívna činnosť. Každý člen festivalového výboru je aktívnym, či už hráčom alebo dirigentom, skladateľom – predstaviteľom na pôde súčasnej hudby, má o nej hlboký prehľad a prináša na spoločný stôl svoje estetické preferencie. Na začiatku je dobré určiť jeden styčný bod, akúsi zastrešovaciu myšlienku, názov aktuálneho ročníka, aby program pôsobil ucelene napriek svojej rôznorodosti, farebnosti. Je to dlhší proces, potrebuje veľa stretnutí, aby sa z množstva nápadov utvoril konečný celok, vychádzajúci aj z reálnych finančných možností festivalu. Tohto roku sme sa rozhodli pre netradičné vypísanie výziev s názvom pre festival „HOMMAGE“ – či už pre samotných interprétov alebo aj pre skladateľov – a z nespočetného množstva ponúk sme tvorili tohtoročnú dramaturgiu. Našim cieľom bolo vytvoriť zaujímavý, silný program – v podaní výrazných, špičkových domácich a zahraničných interprétov, ktorý odzrkadľuje aktuálne súčasné smery a zároveň harmonizuje s estetikou našich zakladajúcich členov, skladateľov festivalu Melos-Étos a velikánmi svetových mien, ktorí navštívili Bratislavu a ktorým sme chceli vzdať hold.
Kto je návštevníkom festivalu Melos-Étos? Ako pracujete s týmito cieľovými skupinami? Zameriavate sa primárne na slovenské publikum, alebo si vybudovali vzťah k festivalu aj zahraniční návštevníci?
Festival Melos-Étos od svojho založenia ponúkal slovenskému publiku zaujímavý prehľad trendov súčasnej hudby. Festival sa počas šestnástich ročníkov etabloval na jeden z najvýznamnejších medzinárodných festivalov, v stredoeurópskom meradle určite. V publiku koncertov som častokrát zazrela návštevníkov z okolitých krajín (Česko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko), ktorí oceňujú vysokú kvalitu domácich a medzinárodných účinkujúcich, výber skladieb, ktoré sa nepočujú tak ľahko, okrem veľkých festivalov. Melos-Étos sa môže taktiež tešiť zo spolupráce našich dvoch symfonických orchestrov – Slovenskej filharmónie a Slovenského rozhlasu, vďaka čomu môžu zaznieť veľké skladby, koncerty pre sólové nástroje s orchestrom.
V jednom rozhovore ste spomínali, že festival je vlastne prehliadkou toho, čo sa vo svete tvorí a hráva. Aká je súčasná hudba, ak by ste ju mohli charakterizovať pár vetami, čo ponúka súčasnému divákovi, aké témy prináša a čo reflektuje?
S tohtoročným programom festivalu sme chceli prezentovať aj najnovšie súčasné smery v kombinácii etablovaných, významných skladieb vychádzajúc s obsahového názvu festivalu „Hommage“, ktoré na Slovensku ešte nezazneli. Tešíme sa, že sa nám podarilo priniesť na pódiá veľa premiér, bohatú ponuku na relatívne malej ploche. Tohto roku zaznie deväť koncertov, festival už prebieha, je za nami už šesť úspešných koncertov, tak by som v tomto rozhovore aktuálne vyzdvihla tri nasledujúce: Prvý je už aj obsadením (tri violy) netradičný, zaujímavý program – 13.11 v Moyzesovej sieni – v podaní vynikajúcich violistov – Trio Estatico – skladby, ktoré zaznejú v ich podaní, boli pre nich napísané od aktuálne veľmi hrávaných skladateľov z celého sveta. Ďalší zo súborov – Ensemble Spectrum – 14.11 v priestore A4 ponúka taktiež brilantný program, tri slovenské premiéry a jednu svetovú a záverečný koncert 17.11 v Slovenskej filharmónii so sólistom Milanom Paľom a dirigentom Mariánom Lejavom nás oboznámi s menami súčasnej hudobnej scény, ktoré ešte na festivale Melos-Étos nikdy nezazneli. Sú to Victoria Poleva a Pascal Dusapin, obaja potvrdili svoju osobnú účasť na koncerte.
