Our Stories je mladá kapela zo Šale kombinujúca post rock/post metal s občasnými prvkami punku a shoegaze-u. Tento mesiac vydali svoj debutový album Pursuit of Happiness, ktorý pokrstia na release party v sobotu 30. marca v bratislavskej Fuge.
Síce už existujú cca 5 rokov, išli si takpovediac svoje. Potom prišiel výraznejší zlom, keď dostali minulý rok možnosť hrať na Pohode v legendárnej Garáži. V novembri minulého roku boli vybraní spolu s ďalšími dvadsiatimi kapelami z Česka a Slovenska na najvýznamnejší európsky showcaseový festival Eurosonic, ktorý sa tento rok zameral práve na hudbu našich dvoch krajín.
Album Pursuit of Happiness nahrával bubeník kapely Jakub Spiszak, mix a master prebiehal v štúdiu Miloša Rojka. Skladby na albume kapela zložila ešte s pôvodným gitaristom Benim Starým, ktorého v roku 2018 vystriedal Adam Miškovič. Formáciu dopĺňa Tomáš Kompaník na basgitare. Vybrané skladby z albumu na koncerte spolu odohrajú obaja gitaristi, diváci tak budú mať jedinečnú šancu vidieť koncert Our Stories v štvorčlennej zostave.
V rozhovore sa dočítate napríklad aj to :
- ako sa Our Stories dali dokopy a prečo sa rozhodli hrať inštrumentálny post-rock
- prečo robia hudbu bez vokálov
- čo sa naučili a čo zažili na Eurosonicu
- ako sa ich skladba dostala do filmu Ostrým Nožom
- Aké majú plány do budúcnosti a kde ich môžeme vidieť hrať
Inštrumentálnu v prvom rade a gitarovú.
Jakub: Nikdy som takúto hudbu nechcel hrať (smiech). Dostali sme sa k tomu tak, že v roku 2013 keď som mal 5 rokov (čiže asi 13), tak som sa ocitol random na jednej skúške u kamaráta, ktorý mal v tom čase kapelu, kde hral náš bývalý gitarista Beni. Basáčka a bubeník vtedy neprišli na skúšku a nakoľko sme nechceli nechať stáť čas tak sme začali jamovat. Za jeden večer sme dali dokopy nejaké dva divné hardcorové songy a tak vznikla kapela. Ja som predtým na bicie nehral ale nejak mi to odvtedy z povinnosti prischlo.
Tomáš: Odpoveď na tú otázku to asi nebola (smiech).
Tomáš: Oni už hrali asi dva koncerty a potom som prišiel ja. Teraz odišiel jeden zakladajúci člen a máme nového gitaristu Adama. Ale ja keď som s vami hral tak ja som bol rád, že hrám postrock.
Jakub: Vtedy síce bol rád ale už nie je. A vlastne my sme mali na začiatku aj spev alebo skôr to bolo screamo alebo niečo také.
Tomáš: Chcelo to byť screamo a chceli sme hrať hardcore, ale bolo to zlé tak sme sa rozhodli, že nebudeme spievať (smiech).
Jakub: Lebo ich nepotrebujeme. Naša hudba hovorí to, že my vlastne vyskladáme niečo čo má navodiť poslucháčovi nejaký pocit a od toho sa väčšinou navodí aj nejaký názov. Snažíme sa premýšľať v obrazoch. Našou hudbou sa ani nedá popísať nič konkrétne a je to na subjektívnosti toho človeka, nech si to vyloží tak ako on chce. To je na tom aj to pekné, že tam nie je nič definovateľné a každý si za tým predstaví to svoje.
Tomáš: Fakt? Veľakrát to pôsobí na každého človeka inak.
Jakub: No to je to.
Tomáš: My cielene netvoríme, alebo doteraz sme netvorili hudbu s tým zámerom, že poďme urobiť veselú či pomalú pesničku.
Jakub: My sme tie prvé veci robili tak ako prišli bez zamýšľania. Nejako sme ich vystavali a potom sme na to išli skôr štýlom, že “toto sme ešte neskúsili, poďme to spraviť”. Sú tam aj nejaké svetlejšie momenty aj nejaké divné momenty, aj tie smutnejšie. Väčšinou sme tam chceli navodiť kontrasty, že v jednej pesničke sa toho vystrieda viac.
Tomáš: Určite má a takisto máme aj my vplyv z post rocku, ale poberáme viac z iných žánrov. Je to vidieť aj na Ills, že majú veľa vplyvov a do svojej hudby miešajú rôzne prvky. Dajú sa klasifikovať ako post rock, ale určite nie žánrový. Ľudia nás k nim občas aj prirovnávajú, ale myslíme, že sme hudobne veľmi odlišné kapely.
Adam: Ale vychádza to z toho. A podľa mňa, najčastejšia vec, ktorá odpudí človeka na hudbe sú vokály. Či už z lyrického hľadiska alebo niekomu vadí to, že človek tam kričí, pritom to môže byť úplne krásna hudba.
Jakub: A či je to relevantné, to závisí od toho, ako sa na to človek pozrie. Vtedy, odkedy sa postrock dostal nejakým spôsobom do popredia, to už bude aj 20 rokov. Objavili sa scény hlavne na severe alebo v Amerike a teraz sa to dostalo aj k nám. Ako jedna vlna príde, tak aj odíde. Takže neviem jednoznačnú odpoveď.
Adam: Ja si hlavne nemyslím, že tu bola nejaká postrocková vlna.
Jakub: Tak pár rokov dozadu začali kapely aj tu využívať takéto prvky, že už neboli len špina a hardcore.
Tomáš: My to hlavne ani extra neriešime. Hráme to, čo nás baví hrať a nerobíme to preto, že by to malo byť cool, a keď to baví aj iných ľudí je to len ďalšie plus.
Jakub: Je to ale aj o tom, že my vlastne vôbec nevieme čo robíme. Zoberieme kúsky z hocičoho, nemáme žiadne hranice a nechceme si ani klásť žiadne hranice. Ten proces je na tom zaujímavý a preto aj mňa osobne baví. Začneme niekde, nevieme kde skončíme, a nerozmýšľame nad tým dopredu.
Tomáš: Nevieme. My sme sa veľmi čudovali. Neboli sme práve v najlepšej situácii a správa o tom, že nás, kapelu zo Šale, vybrali na ESNS bola šok. Bookerom sa asi páčila naša hudba, vraj si naozaj každú kapelu napočúvali a takisto to vraveli na jednej tlačovke, že nám pomohol aj úspech The Ills, ktorí sa za posledné roky pekne rozbehli, čo sa týka exportu v zahraničí.
Jakub: Aj sa to tak prezentovalo, že by sme reálne mohli nadviazať ako keby na ich úspech, ale sám tomu vlastne nerozumiem čo tým chceli povedať.
Adam: Možno to bolo aj kvôli tomu cz/sk focusu, že sa snažili vyberať z celého spektra, nielen hudobného, ale aj podľa toho, ako veľmi sú tie kapely známe. Išli tak aj veľké kapely a išli aj začiatočníci.
Adam: Bolo to celé strašne super. Mňa najviac zarazilo, že niekto dokáže zorganizovať výlet kde príde 100 ľudí a nechýba im nič počas celého týždňa. Z tohto hľadiska Pohoda tímu to bolo geniálne, nič tomu nechýbalo, každý deň sme sa cítili super. Zobrali nás všade kam sme potrebovali, všetko sme mali na čas.
Jakub: Bol to super výlet. Bola to veľmi veľká záťaž na telo aj na myslel občas, ale bolo to perfektné a sadli sme si aj s ostatnými kapelami a spoznali veľa nových ľudí. Ja som pobehal aj celkom dosť koncertov. Najviac sa mi páčili napríklad Black Midi, na ktorých bol pred legendárnym klubom VERA dlhý rad.
Tomáš: Mňa fascinovalo hlavne ako to tam všetko fungovalo. Tam v každej ulici boli dva podniky kde sa hralo. Je to vlastne ako normálne mesto ale na steroidoch.
Adam: Všade sa hralo ale aj mimo Eurosonic. Bol tam aj druhý festival – Pinguin Radio Showcase a zároveň si išiel do pubu a tam hrali pesničkári, ďalej bol zas jazzový ensemble. My sme hrali koncert v Garáži a vedľa nášho backstagu bol podnik, kde hrali chalani s gitarou. Tam keď hrali Möbius, tak sa im triasli okná (smiech).
Jakub: Jediný problém boli plošné hlukové limity a my sme ich mali trochu problém splniť, preto som bol aj donútený hrať trochu inak, z čoho som mal trochu nervy.
Tomáš: Garáž bola super celkovo. A už aj prvýkrát keď sme tam hrali na Pohode. Vtedy sme sa trochu báli, že či hrať v garáži nebude blbé, či tam nebude málo ľudí, ale úplne sme si užili aj ten prvý koncert a dosť nás to nakoplo aj na druhý, čo sme hrali ešte v rámci Eurosonicu.
Jakub: Určite. Aj z toho ako sme videli iné kapely a ich koncerty.
Adam: Chceli by sme určite zlepšiť našu live show, keď sme videli ako hrali napríklad chalani z Nvmeri, to proste nemá chybu.
Tomáš: Celkovo sme sa zoznámili s kopec ľuďmi zo slovenskej scény, videli sme ako to robia ostatní. Takže sme motivovaní pracovať a hrať viac, aby sme mohli niečo takéto podobné zažívať častejšie. Toto nám môže asi pár ľudí závidieť, lebo tento focus, a to, že sme sa tam práve pri tejto príležitosti dostali, bolo veľké šťastie. Mali sme všetko o 100% ľahšie, ako keby sme sa tam dostali bez focusu. V tomto nám strašne pomohla Pohoda a tím okolo. Bola to vysoká škola organizácie, za to im nesmierne ďakujeme.
Jakub: Deje, sú tam strašne veľké drum and bassové party a sú strašne divoké (smiech).
Tomáš: U nás nie je kultúra. Respektíve je, ale nie taká, ktorá by bavila mladých ľudí, okrem dramu.
Jakub: Je tam zopár kapiel ale všetci sa medzi sebou poznáme a v tých kapelách aj hráme. S Adamovou druhou kapelou Cranial Void sme susedia, máme vedľa seba skúšobne, potom ja mám ešte druhú kapelu Small Town Life. Ďalej máme z aktívnych The Ausgezeichnet a Salvation čo je skôr taký rocknroll. Z raperov je zo Šale nepriamo PAT. Zastúpenie tu majú aj iné elektronické žánre. Akcie by sa tu dali robiť, ale nemáme na to priestory. Metroclub je na pravidelné akcie príliš veľký a druhý podnik zase nie je vďaka zvuku lákavý ani pre nás a ani pre ľudí, čo by prišli.
Adam: Ja v Bratislave chodievam pravideľne na koncerty. V Kulturáku teraz prekvapili tie slečny z Islandu (Kælan Mikla). Tu je to celkom bohaté, že niekedy máš aj dva koncerty za večer a nevieš na ktorý ísť.
Jakub: Aj ja zvyknem, je to toho už viac. Ten Kulturák má napríklad celkom široký záber, čo je fajn, a Fuga samozrejme.
Z: To bolo tak trochu náhodou, alebo osudom. Dostalo sa ku mne, že do filmu zháňajú hlučnú kapelu bez spevu, tak som im povedala o Our Stories. Režisér filmu Teodor Kuhn si skladby vypočul, je to jeho debut, dal na tom filme dosť záležať a rozhodol sa, že sa mu to Pursuit páči a chce to tam mať.
Jakub: Je to haluz aj z toho hľadiska, že sme to nahrávali v detskej izbe a potom to pacol niekto do film, kde to bolo pustené tiež v detskej izbe, čo je dosť bizár.
Jakub: Určite chceme hrať, a chceme, aby nové veci nevznikali tak dlho ako tento album.
Tomáš: Ja by som chcel čím skôr začať robiť nové veci, máme nového gitaristu, nový zvuk, nové možnosti a otvárajú sa nám nové horizonty, tak by sme to chceli využiť. 29.3. máme pred krstom generálku v Seredi, na akcii, kde budú hrať všetky kapely zo Šale, tzv. výber šalskej scény. A potom na krste vo Fuge v sobotu 30.marca. Na konci apríla ešte hráme na slovenskom showcase festivale Sharpe v Novej Cvernovke. A v lete, z toho čo už môžeme povedať, hráme na festivale Okolojeles, ale máme ešte nejaké tajomstvá odložené.
autor: Mária Lišková; foto : Musicpress.sk
