Peter Šandor – Stačí si Debussyho iba dobre „prečítať“ a zahrať ho - Music Press

Peter Šandor patrí k najvýraznejším talentom mladej generácie slovenských klaviristov. Počas svojho doterajšieho pôsobenia zaznamenal viacero úspechov na domácich i zahraničných umeleckých fórach. Úspešne reprezentoval slovenské klavírne umenie v Rakúsku, Maďarsku, Nemecku, Belgicku, Bulharsku a v Českej republike.

Od koľkých rokov sa venuješ hudbe – hre na klavíri? Viedol ťa k tomu niekto?

Hre na klavír sa venujem v podstate od svojich štyroch rokov. Mali sme doma staré krídlo – Petrof. Otec bol muzikant, hral asi na všetkých nástrojoch, ktoré mu prišli pod ruky, ale hlavne bol huslista. Každá naša spoločná chvíľa vyzerala tak, že sme si povedali nejakú pieseň, ukázal mi, aké akordy mám hrať a ďalej sme už hrali spolu. On na husliach a ja na klavíri. Muzicírovanie bolo u nás doma bežnou rutinou.

Kedy si zistil, že sa hudbou budeš raz aj živiť? Aká bola tvoja cesta k sólovej dráhe, koncertovaniu?

Nikto nevie, kedy príde chvíľa, ktorá rozhodne, že sa budeš živiť hudbou. U mňa to išlo akosi prirodzene. Absolvoval som naozaj dosť veľa súťaží, kvôli ktorým som samozrejme aj veľa vymeškal v škole. Našťastie učitelia na čele s pani riaditeľkou boli natoľko ohľaduplní, že mi umožnili dokončiť tú „ťažkú“ základnú školu (smiech). Ďalej som išiel študovať na Štátne bratislavské konzervatórium k Venceslave Ilievskej. Neskôr som bol prijatý na štúdium na Univerzitu do Viedne, odtiaľ som sa vrátil naspäť do Bratislavy na VŠMU, kde som študoval v triede profesorky Idy Černeckej a Františka Perglera, u ktorého som ukončil aj doktorandské štúdium. Najdôležitejšie roky pre každého umelca sú samozrejme počas jeho štúdia, dôležité je ako napríklad načerpať skúsenosti, kontakty, absolvovať kurzy a rôzne podujatia. Nikdy v reálnom živote nikto nebude cvičiť tak intenzívne ako počas rokov na škole, takže tieto roky treba využiť naplno.

Akému žánru sa venuješ?

Venujem sa hlavne klasike a samozrejme populárnej hudbe. I keď, čo je to populárna hudba, je na diskusiu. Pre klasika je to všetko ostatné, okrem klasiky. Načrel som aj do tajov jazzu, napríklad v krátkodobom účinkovaní v Bratislava Hot Serenaders, ale len tak veľmi okrajovo. Jazzová hudba je naozaj obsiahle a veľmi ťažké umenie.

Nahral si aj svoje sólové CD? Ak áno, kedy, kde a ako to prebiehalo?

Moje profilové CD, Claude Debussy a jeho 24 prelúdií, bolo pre mňa osobne veľkou výzvou hneď po absolvovaní doktorandského štúdia. Naučiť sa tak rozsiahle dielo spamäti je veľmi náročné, ako aj vdýchnuť život každému jednému tónu. Samozrejme, ako sa hovorí, všetko, čo Debussy chcel, aby znelo z jeho hudby, je zapísané v notách. Nič zložité. Stačí si ich len prečítať a zahrať ich, čo myslím samozrejme aj trošku s humorom. CD som nahrával na pôde VŠMU. Nahrávacie dni sme mali dva a podarilo sa nám to realizovať naozaj rekordne rýchlo. Samozrejme, dnes by som niektoré veci zahral už inak, ale myslím si, že finálny produkt dopadol veľmi dobre a podaril sa nám aj krásny booklet. To všetko by som ale nedokázal bez pomoci. Veľkú zásluhu okrem rodiny, priateľov a pedagógov má aj moja manažérka Veronika Štubňová.

Mnohí ťa poznajú zo skupiny Polemic. Pamätáš si na svoje začiatky v kapele? Ako si sa k nim dostal? Odkedy si jej členom?

V kapele Polemic som začal hrať ešte počas štúdia na konzervatóriu. Myslím, že sa písal rok 2004. Nejaký doslova zdrap papiera bol na nástenke, odkiaľ som si prečítal, že Polemic hľadá klávesáka do kapely. Povedal som si, že to asi nebude „ten“ PLMC, ale skúsim. Bol to ten PLMC a ja som v kapele dnes už nejaký pätnásty rok ako hráč na klávesových nástrojoch, a popritom sa zapájam aj ako vokalista.

Kto vymýšľa texty piesní a hudbu?

Ťažká otázka. Väčšinou ich nosil náš trumpetista Petko, ale neskôr sa k nemu pridal aj gitarista Mickey. Hudbu si tvoríme sami. Niekto prinesie nápev alebo tak, ako to dnešná doba umožňuje, už nosíme pomaly hotové veci na počítačoch, pretože vieme použiť už naozaj verne podané pluginy nástrojov. Ďalej už finálnu podobu pesničky dotvoríme v podstate spoločne a naživo.

Aké máš plány v blízkej budúcnosti, či už ako sólista alebo so skupinou Polemic? Máš/ máte naplánované nejaké koncerty?

V blízkej budúcnosti by som chcel začať hlavne opäť usilovne cvičiť, pretože či chcete alebo nie, hypotéka sa z lásky k hudbe nezaplatí a tak človek musí aj reálne pracovať a nie je toľko voľného času na nacvičenie nového repertoáru. Žiaľ. No opäť som dostal chuť veľa hrať a tak chcem určite zahrať zopár sólových koncertov s novým programom. Chcel by som si aj pripraviť program pre menej odborné publikum. Samozrejme, to všetko popri koncertovaniu s kapelou, s ktorou máme priemerne stodesať koncertov ročne.