Je tomu už rok, čo sme sa vám priniesli rozhovor s hudobno humoristickou úderkou Teskohippies. Od tej doby prešla kapela personálnymi zmenami, absolvovala obrovské turné po Slovensku a Českej republike, vydala EP s názvom „Looks on Fire“ a pred nedávnom sa vrátila z koncertnej šnúre po Rumunsku. O tom a o mnohom daľšom sme sa zhovárali s Renatom z Teskohippies.
Približne pred rokom ste vydali debutový album „Trying to make you stay“ z ktorého single sa pravidelne objavovali v dennej rotácii Rádia_FM, absolvovali ste veľké turné po Slovenskej a Českej republike, odohrali ste nespočetné množstvo koncertov. Dal by sa takto spätne označiť rok 2011 za prelomový pre Teskohippies?
Asi áno, ale každý jeden rok po ňom a pred ním by mal byť prelomový, keďže na seba nadväzujú a súvisia spolu.
Zmenilo sa tým niečo vo vašej hudobnej kariére ? Pribudli vám fanúšikovia? Peniaze na účtoch ?
Určite nás spoznalo viac ľudí, čo je veľmi príjemný pocit, ale s peniazmi to v súvislosti s hudbou tak nie je.
Vyhodili ste bas gitaristu Šana?
Nie. Odišiel za prácou a do kapely sa mieni vrátiť.
A čo sa stalo s gitaristom Vilom?
Rozlúčili sme sa s ním ako s členom kapely kvôli nejakým nezhodám.
Pár dní dozadu ste sa vrátili z turné, ktoré ste absolvovali v Rumunsku. Prečo práve táto krajina?
V Rumunsku sme hrali ešte dávno, pred nejakými štyrmi rokmi jeden koncert, na ktorý nás zavolal rumunský promotér. Veľmi sa nám tam páčilo, keďže radi cestujeme. Tento rok sme sa ozvali sami, človeku, ktorý bookuje koncerty v tomto štáte. Vypočul si nahrávky a vybavil menšie turné po rumunských kluboch. Určite sa tam chceme vrátiť.
Mohol by si nám v stručnosti popísať vaše turné po tejto krajine?
Hehe v stručnosti… No čo ti poviem… Obrovská zima, záľahy snehu, okolo 600 km denne v aute (ja som našťastie nešoféroval), každý deň v inom meste. Bolo to namáhavé a zároveň to bola sranda. Koncerty, super ľudia, žúrky, rumunské jedlo. Najviac ma potešil deň voľna v Bukurešti, čo je naozaj krásne mesto.
Ako na vás reagovali ľudia? Mali ste plno ? Či skôr si Rumuni hľadali cestičky na váš koncert ťažšie?
Prvé dva koncerty v Cluj Napoca a v Bukuresti boli slušne zaplnené a rozdávali sme dokonca podpisy na paličky a vreckovky. Koncert v Iasi odpadol kvôli snehovej kalamite. Potom sme šli do Focsani, kde sme sa dostali do obrovského klubu, ktorý evokoval strip bar. V tomto klube nebol zvukár, mal som pocit, že aparát sa tam vyrába na kolene počas zvukovej skúšky. Videl som kliešte, letovačku, hromady káblov. Nakoniec s ťažkosťami sme nazvučili pódium a zahrali sme pre naozaj hŕstku ľudí. Tí nás však po koncerte vzali do parády a bola z toho fajn žúrka. Posledný koncert bol v Bacau. Keď to mám zhrnúť, tak ľudia v Rumunsku sú veľmi srdeční a otvorení.
Vieš popísať typického fanúšika Teskohippies v Rumunsku? Poprípade ho porovnať s fanúšikom na Slovensku.
Sú to bežní návštevníci koncertov rockovej alternatívnej hudby. Od slovenského poslucháča sa môžu líšiť iba tak, ako sa líši jeden človek od druhého. Nič iné by som za tým nehľadal.
Čo vás ohromilo na tejto východnej krajine, po ktorej „behajú Rómovia s mačetami a prepadávajú muzikantov zo západu“ ?
Nič nás nejako neohromilo, dokonca ani fakt, že to určite nie je krajina, po ktorej by behal niekto s mačetou a prepadával muzikantov.
Počas turné ste určite zažili mnoho úsmevných príhod, dokážeš si spomenúť aspoň na jednu z nich?
Jasné. Ja som napríklad v oranžovej veste riadil dopravu na jednej križovatke v Cluj Napoca. Nevedeli sme nájsť klub a potrebovali sme sa dostať zo zapratanej jednosmerky. Rumunskí vodiči sú našťastie veľmi zhovievaví. Veľa historiek sa spája napríklad s análnym fistingom, komickým talentom nášho kamaráta Martina Poláka a.p. Tých situácií bolo viac, ale ťažko ich popísať slovami.
Plánujete sa vrátiť znova do Rumunska? Alebo posunúť Teskohippies ďalej na východ, trebárs na Kaukaz? Nemusí to byť zlá taktika, ak ostatné kapely sa tlačia na západ, tak prečo nevyužiť voľný priestor.
Určite sa vrátime a radi si zahráme kdekoľvek na svete. Kapela je skvelý dopravný prostriedok na cestovanie.
Len prednedávnom sa vám podarilo vydať nové EP s názvom „Looks on Fire“, mohol by si nám ho bližšie predstaviť?
Sú to 4 pesničky, ktoré si ktokoľvek môže stiahnuť na našom Soundcloude. Ide o naše autorské veci, ktoré sa nesú v duchu rockovo-pesničkárskej alternatívy. Sú tam dve nové skladby a dve staršie, ktoré sme prerobili najmä po zvukovej stránke.
Aké boli ohlasy fanúšikov, na nové verzie starých piesní? Neboli smutní z toho, že tie piesne stratili punc undergroundu a nabrali skôr profesionálnejší charakter?
Fu, no neviem či profesionálnejší, alebo že či predtým boli undergroundové, ale myslím, že ak bol niekto smutný, tak toto asi nebol dôvod. Aspoň tak dúfam.
Dokázalo sa presadiť nové EP do takej miery ako váš debutový album? Alebo to bol skôr počin pre už nadobudnutých fanúšikov?
Vždy je to počin pre ľudí, ktorí nás majú radi a počúvajú nás a zároveň pokus o získanie nových fanúšikov. Sme radi ak o nás niekto zakopne a zapáči sa mu to, čo robíme. Pre mňa osobne začne byť po chvíli minulý album, či EP passé, pretože už premýšľam o ďaľšom, a o čo sa zase posunieme a čo zlepšíme.
Čo plánujete v najbližšom období? Určite nejaké koncerty, ale čo tak ďalšie nahrávky? Nestratili ste chuť tvoriť ?
Vôbec. Už teraz sa tešíme na štúdio. Máme nejaké nové veci, ktoré chceme nahrať. Onedlho bude vonku aj videoklip k piesni You´re not so Dead z EP Looks on Fire.
Nie je tomu dávno, čo sa udeľovali „Rádiohlavy“ ceny Rádia_FM. Patrili ste medzi nominovaných interpretov, ale zase to nevyšlo a nepostúpili ste do ďalšieho kola. Cítili ste sklamanie? Rozčarovanie?
Vôbec nieJ Je česť sa zúčastniť niečoho takého. Ak kapela vyhrá, je to znamenie, že ju pozná a má rado viac ľudí. Ak kapela nevyhrá, môže to byť výzva osloviť viac ľudí. To sa stane ak kapela napreduje, takže aj „neúspech“ je pre ňu dobrý. Myslím, že nikto z kapely sa nad tým nepozastavuje.
Čo si vlastne myslíš o koncepte udeľovania cien za hudbu, resp. za kreatívnosť, tvorivosť a celoročné nasadenie? Sú v poriadku a mali by tu byť ?
Určite by tu malo byť niečo také. Je to pre ľudí, ktorých to zaujíma, takže prečo nie?
Aké sú potom vaše kariérne ambície? Vyšplhať sa až na vrchol a usadnúť v sieni slávy?
Najväčšia ambícia je tvoriť a mať z toho radosť. Náznaky úspechu môžu byť jednou z motivácií. Úspech by mal ale vyplynúť zo slobodného umenia, do ktorého nás nikto nenúti. Netúžime po „úspechu“ ala Desmod a podobné firmy na šablónovú a pásovú výrobu hudby.
Pred rokom som ti položil otázku, či si viete predstaviť kapelu o 5-10 rokov. Myslím, že už sme o rok bližšie tejto predstave. Takže, vieš si predstaviť kde bude Teskohippies o pár rokov?
No dúfam, že budeme stále partia kamarátov, ktorá má svoj spoločný svet, o ktorý sa delí s kamarátmi a fanúšikmi.
Je niečo čo by si chcel odkázať obyvateľom planéty Zem?
Rád by som ich pozdravil v mene planéty Teskohippies a poprial im veľa lásky, šťastia, tolerancie, zdravia, slobody, sexu a božieho požehnania.
Viac informácii o kapele, najbližších koncertoch, či volné stiahnutie hudby
http://bandzone.cz/teskohippies
http://soundcloud.com/teskohippies
Autor: Lukáš Osvald/ Musicpress.sk
Foto: Ika Otepková alias Sweegraphotos viac fotiek na http://www.veronikaotepkova.estranky.sk/
