Vari žiaden z hudobných skladateľov nie je tak reflektovaný ako Wolfgang Amadeus Mozart. A predsa máme o jeho živote a tvorbe stále, čo nové zisťovať. Predstaviteľ vrcholného klasicizmu nám zanechal krásne melódie v rôznych žánroch. Urobili veľký dojem aj na Róberta Šebestu zo súboru Lotz Trio, ktorý už po šiestykrát organizuje festival venovaný Mozartovej tvorbe, aj dielu jeho súčasníkov a nasledovateľov. Bratislava Mozart Festival vyvrcholí 10. novembra v Primaciálnom paláci – Zrkadlovej sieni – uvedením Mozartovej Gran Partity. Ešte predtým nám Róbert Šebesta zhodnotil tohtoročný program a zaviedol nás do zaujímavého sveta historicky poučenej interpretácie hry na dobových nástrojoch.
Spomínam si na viaceré známe Mozartove skladby (napr. Malú nočnú hudbu), ktoré som počul v rádiu už ako 4-5 ročný. A tiež na prvé inštruktívne skladbičky, ktoré som hral na klavíri. Vtedy som to nevedel sformulovať, ale dnes viem, že som v nich cítil výnimočný súlad s mojou dušou. Pôsobili na mňa upokojujúco. Akoby som ich poznal odjakživa. Navodzovali vo mne pocit domova.
Určite je. Objavujú sa stále nové historické fakty o jeho dielach. Len pred pár rokmi sa napríklad zistilo, že Mozart počul zahrať svoju slávnu Symfóniu g mol KV 550 naživo v dome baróna von Swietena. Predtým existovali pochybnosti, či vôbec niekedy túto kompozíciu počul. Ale spoznávanie Mozartovej hudby má aj skladateľský rozmer. Je nesmierne vzrušujúce pozerať sa na spôsob, akým komponoval, čím vyjadroval jednotlivé afekty v hudbe a ako fantasticky mu to všetko išlo. Nekonečným procesom je aj hľadanie adekvátneho interpretačného gesta. Hudobník celoživotne hľadá „mozartovskú gestiku“, ktorou by dokázal ideálne vyjadril rôzne polohy Mozartovej hudby.
Je to rôzne. V niektorých prípadoch máte ideu koncertu, napríklad „Mozart v Paríži“ a k nej oslovujete umelcov a ansámble. Inokedy oslovíte konkrétneho interpreta, či formáciu a ten determinuje program koncertu. Prípadne rokujeme o čiastkových zmenách navrhnutej dramaturgie tak, aby vhodne zapadli do celkovej koncepcie podujatia. Z dlhodobého hľadiska sa Bratislava Mozart Festival zameriava na Mozartovu inštrumentálnu hudbu a v rámci nej na diela pre dychové nástroje, či s dostatočne reprezentatívnym zastúpením dychových nástrojov. Sme presvedčení, že dychové nástroje obohacujú farebné a zvukové spektrum diel, vrátane Mozartových a sú týmto aj zaujímavejšie. Uvádzame aj hudbu Mozartových súčasníkov a veľlmi intenzívne aj diela skladateľov, ktorí pôsobili Bratislave napr. Antona Zimmermanna, Juraja Družeckého, či bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela. Šiesty ročník sme museli dramaturgicky osekať a zrušiť viacero plánovaných koncertov, takže o ústrednej téme už v tejto chvíli nemá zmysel hovoriť.
Určite sa snažíme o nástrojovú pestrosť. Minulý rok dostala väčší priestor flauta a harfa, tento rok hoboj a klarinet. Hoci preferujeme historické nástroje, vôbec neodmietame ani moderné inštrumentárium. Skôr hľadáme „interpretačných špecialistov“, ktorí „vlastnia“ mozartovskú gestiku.
Laco Fančovič hral na klavíri značky Blüthner (Lipsko) a ja na klarinete firmy Berthold & Söhne (Speier). V oboch prípadoch ide o nástroje elitných nemeckých výrobcov z obdobia okolo roku 1900, ktoré sa časovo a teritoriálne viažu k vzniku Brahmsových klarinetových sonát. Zmienené nástroje reprezentujú zvukový svet z konca 19. storočia, ktorý je iný ako ten súčasný. Hoci sú oba nástroje kvalitné, majú aj určité nedostatky. V prípade klarinetu prípravu na koncert zásadne sťažil aj fakt, že nástroj má tzv. „nemeckú“ mechaniku, na ktorej sa v našich končinách vôbec nehráva. Takže to spočiatku vyzeralo, ako keby som sa učil hrať na klarinete z inej galaxie.
Mozart integroval do svojej hudby množstvo vtedy „nových“ a ešte neetablovaných nástrojov. Minulý rok si mohli naši poslucháči vôbec prvýkrát naživo vypočuť zvuk „mozartovskej“ harfy, v minulých ročníkoch aj historické basetové rohy, kladivkový klavír a pod.
Páči sa mi práve táto detektívna práca, ktorej výsledkom je vzrušujúce ponáranie sa do sveta W. A. Mozarta. Nielen do nástrojového a zvukového sveta, ale aj do štýlu hry, či spôsobu ladenia nástrojov a pod. Baví ma pomyslieť si, že tak asi takto to zrejme „on“ počul. Zaujímavé je tiež počuť jeho skladby v dobových priestoroch a sálach. Preto veľmi často využívame Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca. Tá presne zodpovedá „mozartovskému“ obdobiu.
Myslím si, že ešte ďaleko. V každom prípade je to nikdy nekončiaci proces. Určite sú rezervy v autentickosti zvuku dobových nástrojov, pretože hráči aj poslucháči sa zbavujú očakávania zvukov moderných nástrojov veľmi ťažko a pomaly. Ale keď počujem hrať originálny kladívkový klavír, ktorý znie ako čembalo, som spokojný. Pretože je to skutočne historický zvuk, blízky Mozartovmu uchu a sonórnej estetike. Je tiež pravdepodobné, že sme ešte stále nedosiahli úroveň bravúry a virtuozity, ktorou disponovali špičkoví doboví hráči. No je toho ešte omnoho viac.
Vážim si mnohé zahraničné festivaly, ale vzorom pre nás nie je žiadny z nich. Dôvodom je to, že sú svojou dramaturgiou i celkovou koncepciou iné. Ako hráč ich viaceré poznám, spoznal som ako fungujú a snažím sa dobré veci implementovať do nášho podujatia. Bratislava Mozart Festival od svojho vzniku spolupracuje so Salzburskou koncertnou spoločnsťou. To je zatiaľ náš jediný zahraničný partner.
Muzikologickú prácu Pavla Poláka si nesmierne vážim. Aj jeho snahu o uvádzanie Mozartovej hudby v Bratislave. Jeho úmrtie si špeciálne pripomenieme na záverečnom koncerte uvedením Mozartovej Gran Partity aj zmienkou o jeho činnosti.
Existuje list Mozartovho otca Leopolda o ich návšteve v Prešporku tesne pred Vianocami roku 1762. Do Bratislavy prišli na pozvanie uhorskej šľachty 11. 12. 1762. Späť do Viedne odišli 24. 12. 1762. Čiže Mozart Prešporok určite navštívil. A s najväčšou pravdepodobnosťou tu aj koncertoval. Veď to bol zrejme dôvod ich pozvania. Nie je však známe, kde koncertoval. Pokiaľ ide o pamätnú tabuľu, tá je samozrejme fake.
Bratislava Mozart Festival organizuje Spoločnosť Theodora Lotza, o.z. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Hudobný fond.
autor: Daniel Hevier ml.; autor fotografie: Tomáš Kuša
