Jeden z talentov súčasnej slovenskej drum&bass scény Mário Dočekal aka Subtension nám odpovedal na par otázok. V piatok 8.1.2016 zahrá svoj set v legendárnom Subclube. Naživo ho budete počuť v rámci Drumatique Session. O sebe a scéne hovorí v našom rozhovore.
S elektronickou hudbou si profesionálne začal v roku 2009. Kam si sa za ten čas posunul?
Myslím si, že za tých pár rokov som sa posunul nie len ja, ale aj množstvo aspektov v hudobnej scéne. V elektronickej hudbe sa zvuk posunul technicky o niekoľko úrovní vyššie a melódie sa zminimalizovali. Čo sa týka mňa, akosi som sa adaptoval tomuto trendu a snažím sa myslieť ešte o trochu dopredu.
Patríš do generácie mladých slovenských producentov. Ako by si charakterizoval túto generáciu? Čo je pre ňu príznačné?
Dnešný producent je charakteristický tým, že si robí takmer všetko sám. V minulosti sa na hudobnej skladbe angažovalo omnoho viac ľudí. Od samotného námetu, cez nahrávanie až po mix a master sa na pesničke podpísalo niekoľko mien. Dnes často tento proces robí jeden človek. Nechcem tým povedať, že dnešný producent je šikovnejší. Umožnil nám to najmä technický pokrok.
Momentálne pôsobíš pod značkou Evolution Artists. Aké to prináša výhody? Spolupracuješ aj s ďalšími producentmi / interpretmi z tejto agentúry?
Agentúra Evolution Artists zastrešuje niekoľko drum & bassových producentov z celého sveta a poskytuje komplexné vybavenie a sprostredkovanie údajov, podmienok a leteniek, keď sa jedná o booking v zahraničí. Je to teda spojené hlavne s hraním. Ja využívam jej služby vtedy, keď mám ísť hrať mimo Slovenska a Čiech. Nemalo by zmysel, aby slovenský alebo český promotér musel písať najprv do Londýna agentovi, aby ma mohol osloviť. S niektorými producentami, ktorých má na starosti Evolution Artists, sa poznám a niekedy sa aj stretneme a na niečom pracujeme.
Akým spôsobom si sa dostal k zahraničnému manažmentu? Oslovili ťa oni alebo ty ich?
Oslovili ma oni. Asi hlavne preto, že vydávam na zahraničných vydavateľstvách. Myslím si, že keď vidia producenta, ktorý má šancu sa uchytiť a začať hrávať často po svete, tak mu ponúknu spoluprácu. Prináša to obojstranné výhody. Pre nich je to biznis a pre mňa, ako som už spomenul, zjednodušenie komunikácie a šetrenie času.
Je práca so zahraničným manažmentom tvojou prioritou?
V podstate momentálne asi ani neexistuje iná cesta ako to riešiť v prípade takejto hudby. Propagovať muziku iba na Slovensku by bolo v mojom prípade asi príliš ohraničené. Zahraničné vydavateľstvá majú dosah na cieľovú skupinu, ktorá moju hudbu ako tak chápe. Veľmi by som sa tešil, keby som sa mohol viac realizovať na Slovensku. Verím, že v budúcnosti sa to podarí.
Tým, že si vystupoval v západných krajinách ako Nemecko, Veľká Británia či Holandsko i vo východných metropolách Budapešti, Krakov či v Bratislave môžeš porovnávať zaujímavé paralely prístupu návštevníkov tvojich vystúpení. Cítiť nejaký markantný rozdiel v správaní samotných návštevníkov týchto párty? Kde je podľa teba viac zomknutá scéna: vo východnom či západnom bloku? A má ešte vôbec toto delenie zmysel pre tvoju generáciu?
Nemyslím si, že mám dostatok skúseností, aby som to mohol nejako generalizovať. Každá akcia je trošku iná, ale dosť záleží od toho, čo ľudom bolo poskytnuté predtým. Predsalen médiá (ale aj miestni promotéri) ľudí do istej miery vychovávajú a keď si porovnáme BBC radio 1 s rádiami napríklad na Slovensku, je tam dosť markantný rozdiel. Potom to má vplyv aj na to, čo sú ochotní akceptovať na párty.
Prednedávnom si vypustil do obehu skladbu Cocaine, ku ktorej vznikol aj zaujímavý videoklip. Mal si na ňu aj nejaké poburujúce ohlasy? Je stále symptomatické u bežných ľudí spájať elektronickú hudbu s drogami?
Táto skladba bola viac-menej urobená z recesie. Hlavne klip na ňu. Je to trochu zrkadlo dnešným povrchným videám z popovej scény a hlavne išlo o srandu, v strede klipu strieda kokain polohrubá múka, takže poburujúce ohlasy som ani nečakal.
Tvoja posledná hudobná inšpirácia vraj pramení z hudby 70. a 80. rokov: konkrétne zo slovenského jazz rocku a art rocku. Snažíš sa implementovať z neho tú zložitejšiu formu či pestrú harmóniu?
Neviem, či je možné transformovať prvky z týchto čias do dnešnej hudby, aj keď sa o to chcem pokúsiť. Každopádne ide o to, že si ju vždy rád vypočujem. Obľubujem Deža Ursínyho, Fermátu, Collegium Musicum a podobne. Málokedy vo voľnom čase teda počúvam štýl, aký robím. Možno mám potom originálnejší rukopis, ale nevýhoda je tá, že niekedy sa treba držať dnešných štandardov, ktoré mi možno občas unikajú.
A čo štadiónový rock? Možno treba teraz ozrejmiť, že tvoj otec Milan Dočekal hrával dlhé roky v skupine TEAM a stále je jej členom. Ovplyvnila ťa nejako táto skupina a ich príznačná melodika?
Zatiaľ asi nie, ale rešpektujem to, čo robili. Môj otec vedel napísať kvalitné melodické skladby, ktoré sa následne stali hitmi. Niekedy ma láka nájsť spojitosť s tým, čo robil on, urobiť niečo viac ako len súhrn zvukov, ktoré majú istú dávku energie, ale zatiaľ som k tomu ešte nedospel.
Najbližšie ťa budeme môcť vidieť v bratislavskom Subclube, kde sa predstavíš tento piatok. Z čoho bude pozostávať tvoj set?
Budem sa snažiť interpretovať hudbu, ktorá ma baví a z ktorej ide energia. Ľudia budú môcť počuť samozrejme moju tvorbu a veci od iných producentov, ktoré k nej majú blízko. Hrávam aj dosť trackov v polovičnom dnb tempe, v ktorých je zase viac priestoru na hranie sa so synťákmi a rôznymi efektami.
Aký máš inak vzťah k Subclubu?
Účko je undergroundová klasika. Temný priestor s bohatou históriou. Myslím si, že to, čo sa bude hrať, tam žánrovo pekne pristane. Teším sa!
foto: zdroj: Facebook Subtension
