Na českej hudobnej scéne sa začína presadzovať zaujímavá kapela, ktorá prináša netradičnú kombináciu grungu, stoneru, bluesu a ambientu v rámci žánru neo-grunge. Sóma z Valašského Meziříčí odkazuje na deväťdesiate roky, no túto nostalgiu pretvára do moderného zvuku, premysleného vizuálneho prejavu a energických koncertov. Ich debutový album Golden Creatures vyšiel na platni a okrem sólového spevu Lukáša Vichtora a sprievodných vokálov Matěja Fabiáneka ho obohacujú aj výrazné gitarové linky Davida Engeho, ktorý nám priblížil kapelu a jej aktuálne aktivity.
Vašu tvorbu charakterizujete ako neo-grunge. Čo si majú pod tým predstaviť vaši potencionálni poslucháči?
Vychádzame z grungu deväťdesiatych rokov spoločne s prvkami stoner rocku, ktoré ozvláštňujeme o moderné prvky a hudobné postupy. Chceli sme sa vyhnúť najmä slovu „alternatívny“, ktoré je v mnohých prípadoch zavádzajúce a kapela tým znázorňuje svoju neuchopiteľnosť.
Na jednej strane vaším štýlom odkazujete na deväťdesiate roky, kedy grungeová hudba výrazným spôsobom ovplyvnila gitarovú hudbu, no zároveň prinášate moderný a priezračnejší zvuk a snaha prinášať nové trendy. Ste v hudbe otvorení viacerým vplyvom?
Áno. Každý z nás počúva iný štýl hudby, preto v piesňach môžete napríklad počuť aj blues, heavy metal, progresívny metal (Tool), nu-metal, pop, ale aj psychedelický rock, ktorý nás všetkých ovplyvnil a to v podobe Pink Floyd.
Kapela Sóma minulý rok zavŕšila svoje snaženie o ucelené dielo nahrávkou Golden Creatures, ktorá vyšla okrem digitálnej formy aj ako LP. Prečo ste sa rozhodli vydať vašu prvotinu rovno aj na platni?
Album Golden Creatures je dôstojné poďakovanie ľuďom a vyrovnanie sa so situáciami a javmi, ktoré nás desať rokov obklopovali. Rozhodli sme sa pre vinyl, pretože sme chceli ísť cestou fyzického nosiča, ktorý poskytuje aj ďalšie zmyslové vnemy (napríklad vôňa papiera, textúra vinyla) a prepojiť hudbu s vizuálnou stránkou. Poslucháč si tak k LP vytvorí silnejšiu citovú väzbu než k EP. Sami máme radi rituály sprevádzané s počúvaním LP a svojím spôsobom nabádame k pokojnému počúvaniu na gramofóne, ktorý neponúka prístup k rušivým elementom ako Tik-Tok, Instagram, notifikácie a podobne.
LP album sprevádza aj pekný vizuál, na ktorom spolupracovala výtvarníčka a (tatérka) Marika Černohousová a vo vnútri bookletu je každá jedna skladba znázornená akýmsi výtvarným piktogramom. Ako vznikol tento nápad?
Obal Golden Creatures znázorňuje stiesnený priestor izbičky, v ktorej zakladajúci členovia vyrastali. Postava je obdoba nás samotných a zlovestné ruky sú stret s realitou každodenných dní. Výtvarné piktogramy odkazujú na obľubu v počítačových hrách a sú zjednodušením hlavných myšlienok piesní na albume. Fungujú prakticky ako ikony na ploche a po ich „otvorení“ sa objaví príbeh.
Názvy vašich skladieb sú veľmi stručné a až na jednu výnimku sú jednoslovné? Je to dané tým, že chcete vyjadriť obsah skladby čo najjednoduchšie a najjasnejšie, alebo sa týmto spôsobom snažíte nechať priestor pre interpretáciu a osobný dojem poslucháča?
Od každého trochu. Názov by mal vyjadrovať pocit z piesne, ale jej význam si musí každý nájsť sám v sebe. Zosobniť sa dá každodenná životná situácia, kamaráti, rodičia, ale aj obyčajní okoloidúci alebo otravní kolegovia z práce.
Zacyklenosť, nefunkčnosť vzťahov, sťažovanie sa na niečo, čo môžete, ale nechcete zmeniť – o tom všetkom hovorí skladba Howl. Prešli ste si niečím podobným aj v rámci vašej kapely, keď došlo k personálnym zmenám, a museli ste sa zamyslieť nad tým, ako ďalej fungovať. Odráža táto skúsenosť aj vašu novú tvorbu? Posunula vás táto etapa v niečom?
Skladba Howl je pre ľudí, ktorí sú zacyklení vo svojej hlave a neistotách, strachu vykročiť vpred a postavenia so svojou minulosťou. „Howl“ sa dá vnímať ako ich neustále sťažovanie, ktoré nevedie k ničomu, a zároveň ako výkrik vlastných démonov, ktorí ich prenasledujú. Pre nás predstavuje dlhodobé nezhody, ktoré vyústili v práve zmieňované personálne zmeny v kapele. Zmena na pozícii gitaristu výrazne popohnala celkový proces tvorenia a úspechy s tým spojené.
K spomínanej piesni Howl ste nakrútili aj videoklip, ktorý sa nakrúcal v netradičných priestoroch – v protiatómovom kryte. Akú úlohu zohrávajú pre vás videoklipy? Akú vizuálnu poetiku preferujete? A ako dôležitá je pre vás samotná lokalita nakrúcania?
Bola to naša prvá skúsenosť s nahrávaním videoklipu a opäť sa nám potvrdilo, že vizuálna stránka je dôležitá pre akúkoľvek kapelu a tiež, že prináša skladbám ďaleko vyššie mediálne dosahy. Pokiaľ ide o samotné stvárnenie, máme radi kontrasty prostredia a tajomnú atmosféru s dymom a svetelnými efektmi. Priestory vedľa našej skúšobne pre nás boli skôr symbolické, zatiaľ čo priestory valašskomeziříčského M-Klubu sme si zvolili najmä kvôli jeho atmosfére.
Album ste pokrstili vo vašom rodnom meste Valašskom Meziříčí. Aká je tam hudobná scéna? Ste tam aj naďalej aktívni?
Valašské Meziříčí je na tom kultúrne lepšie než mnohé iné okolité miesta, vznikla tu napríklad veľmi úspešná kapela Elektrïck Mann, alebo zo súčasnosti je to punková skupina Krung. Na rok 2025 plánujeme hneď tri koncerty vo Valašském Meziříčí – v rámci odlišných hudobných akcií.
Čo je pri koncertnej prezentácii pre vás najdôležitejšie? Preniesť štúdiový zvuk do živej podoby, alebo sa zamerať skôr na atmosféru a pocit – a teraz budem parafrázovať vaše slová – chce vytvoriť, aby mohli poslucháči svoju frustráciu zo života „dostať zo seba“ a vrátiť sa do reality?
Zvuk je pre nás veľmi dôležitý, používame gitarové efekty, ktoré nie sú doménou tradičného pojatia rocku. Pri živom hraní sa sústredíme hlavne na autentickú hudobnú šou, ktorá sa hodí pre danú lokalitu. Tešíme sa na každého fanúšika, ktorý s nami vypustí ten všetok nahromadený stres, čo život neobyčajne-obyčajných ľudí prináša.
Aké máte koncertné plány na rok 2025?
Tu si dovolíme zanechať odkaz na všetky plánované koncerty.
