Steven’s je sviežim objavom na českej scéne. Jednou nohou prekračujú do iných žánrov a tou druhou pevne stoja na staromilských základoch bluesovej hudby. Vedie ich frontman Štěpán Kordík, s ktorým sme sa rozprávali o tvorbe a fungovaní kapely, ktorá zahrá na festivale Groove Brno 27. novembra v Kabinete Múz.
Ako ste s odstupom času spokojný s vaším debutovým albumom Runnin’ Man? Ktoré sú tam momenty, ktoré sa vám páčia, a ktoré by ste chceli možno ďalej rozvíjať.
Myslím, že akýkoľvek album a zvlášť ten debutový zachytáva obraz kapely v danej dobe. S odstupom času všetci zbierame skúsenosti a dnes by sme to pravdepodobne urobili inak. Osobne som spokojný s aranžmánmi a s výberom piesní, tam by som zasahoval minimálne. Väčší dôraz by som dnes kládol na zvukové spracovanie a precíznosť pri nahrávaní. Potom by mohol byť Runnin´ Man ešte lepšou debutovou nahrávkou.
Postupne prišlo u vás k rozširovaniu zostavy – prijali ste dve vokalistky Kristínu Gubišovú a Martu Novákovú a na koncertoch občasne využívate aj dychovú sekciu. Je za tým snaha dosiahnuť mohutnejší zvuk a pestrejšiu harmóniu?
Speváčky krásne podporia hlavný vokál a rozjasnia image kapely na pódiu. Martu po nejakej dobe vystriedala moja sestra Magdaléna Kordíková a tá ma teraz sekciu na starosti. Sila dychovej sekcie je potom ďalším pilierom farebnej a zvukovo plnej kapely. Vždy sa mi páčili veľké kapely, ktoré má okolo seba napríklad Joe Bonamassa alebo Eric Clapton a pokiaľ sa jednotlivé sekcie zapojujú vkusne, výsledkom je parádny zvuk, ktorý však nie je preplácaný.
Budú aj nové skladby v iných hudobných aranžmánoch a zvukových polohách? Chcete sa viac presúvať z bluesových polôh, prípadne priniesť do tohto žánru fúziu iných žánrov?
Prvé roky vývoja našej kapely nás nasmerovali k žánrom blues, blues-rock. Prvá doska bola trochu rôznorodá a tá druhá bude už viac ukotvená v zmieňovaných žánroch. Myslím si, že pokiaľ chceme blues približovať novým poslucháčom, tak by to malo byť atraktívne, preto by sa v ňom mali prejavovať fúzie s iným žánrom. Rovno môžem prezradiť, že už sa hromadí materiál aj na tretí album a to sa presunie z bluesových polôh zase niekam inam, aj keď inšpirácia bluesom bude badateľná.
Ako pristupujete k hraniu nových vecí? Hrávate nové piesne najprv naživo a potom ich nahráte, alebo naopak?
Ako kedy. Tím, že druhá doska už nejakú dobu vzniká, tak sme stihli väčšinu veci zahrať naživo a niektoré dokonca prostredníctvom živého záznamu, ktorý sme vydali na jar. Ale štúdiové aranžmány sa často líšia od tých živých, je to skrátka iná disciplína a naším cieľom nie je v štúdiu vytvoriť live session, ale solídnu a zvukovo farebnú nahrávku. Takže veľakrát použijeme zvuky, ktoré naživo kompenzujeme inak. Je to výzva a ukážka toho, že jedna pieseň môže mať veľa podôb. Základom toho všetkého je, že musí fungovať samotná melódia iba s gitarou.
Čo o vás vypovedajú vaše skladby?
To je veľmi zaujímavá otázka. Z textového hľadiska sa niekedy ponorím do závažných tém a tak trochu nechám nahliadnuť do svojho vnútra a inokedy nasledujem tok zmýšľaných príbehov, ktoré sa dobre spájajú s hudbou. Zároveň sa nebojím byť v tých skutočných textoch úprimný. Čo sa týka kapela ako celku, tak o nás skladby rozhodne vypovedajú to, že máme radi poctivý povedzme „vintage“ prístup k hudbe. Veľakrát sa stretávame s tým, že sa organizátori a fanúšikovia podivujú nad tým, že akí mladí muzikanti hrajú pomerne „starú“ hudbu.
Hoci fungujete na českej scéne krátku dobu, pomerne rýchlo ste si našli cestu na koncertné javiská. Dávajú sa dohromady nejaké plány na turné, alebo zatiaľ reagujete viac na ponuky a snažíte sa spoluhráčov neustále držať v koncertnej kondícii?
Radi by sme išli na krátke turné, keď vyjde druhá doska. Jedno malé turné na Morave už máme za sebou. Inak zatiaľ reagujeme na prichádzajúce ponuky a už máme malú sieť miesť, kam sa radi vraciame, takže občas zaťaháme za nitky tam. Všetko zatiaľ plynie tak nejako organicky.
Odohrali ste aj koncert pred známym americkým bluesmanom Walterom Troutem. Ako dopadlo vaše vystúpenie? Je niečo v čom vás W. Trout inšpiruje?
Naše vystúpenie bolo krátke, asi len tridsaťpäť minút, takže utieklo lusknutím prstu. Dovolím si tvrdiť, že dopadlo dobre. Len mám radšej dlhšie koncerty, kde sa človek na pódiu stihne rozpozerať a môže sa viac ponoriť do hrania, napríklad pri improvizácii. Walter inšpiruje svojou výdržou a oddanosťou hudbe. Je to veľmi sympatický a milý pán.
Festival Groove Brno dal príležitosť vám aj ďalšej mladej kapele, aby ste zahrali v Kabinete Múz. Aký groove sa budete snažiť v ten večer vytvoriť a napojiť sa tak na festivalovú dramaturgiu?
Budeme sa držať nášho osvedčeného setu a aranžmánov s dychovou sekciou. Piesne budú vychádzať z blues-rocku a tu a tam sa dotkneme aj iných žánrov. Takže podmienku groove sa budeme snažiť všetkými silami naplniť. Zaznejú aj dve známejšie skladby, ktoré publikum určite potešia.
