Ak podrobne sledujete alternatívnu a avantgardnú scénu, mohli ste sa s menami ako Edvard Graham Lewis (Wire, Dome), Matthew Simms (Wire, It Hugs Back), Valentina Magaletti (Tomaga, Vanishing Twin, The Oscillations, Raime) a Thighpaulsandra (Julian Cope, Spiritualized, Coil, Wire), stretnúť na viacerých zásadných albumoch z tejto scény. Na chvíľku dali svoje súčasné kapely bokom, aby sa mohli stretnúť v projekte UUUU, ktorý je akýmsi kontinuálnym pokračovaním a zároveň vybočuje z trajektórie ich doterajšej tvorby. Na naše otázky odpovedala celá kapela. Ich priezviska sú označené týmito skratkami: EGL – Edvard Graham Lewis; VM – Valentina Magaletti; MS – Matthew Simms; TPS – Thighpaulsandra.
swith to english version
Všetci štyria členovia máme širokú škálu individuálnych a zvukových chutí a veľkú oblasť spoločného ocenenia. Možno je to, to čo počujete? Spoločný tón, pocit napätia a kontrastu.
Kontrast je koncipovaný v dialógu, vo výmene názorov, v hermetickom prístupe. Áno, som toho fanúšik.
Hranie s hudobníkmi, ktorí robia veci, ktoré ťa bavia, ale ktorí prichádzajú z odlišného zázemia, svetov, štýlov, je vždy oveľa viac zaujímavejšie. A je to skvelý spôsob, ako otvoriť uši novým zvukom, myšlienkam a spôsobom práce.
Vytvárame umeleckú emulziu, ktorú je možné používať slobodne.
Nie. Osobne som si myslel opak, že zdieľané hodnoty môžu zjednotiť zložitosť!
Nebojím sa. Cítil som sa celkom zaujatý a poctený zdieľaním času štúdia s ľuďmi, ktorých umelecky veľmi rešpektujem.
Práve naopak – bola to kombinácia, ktorá spôsobila, že sa nahrávanie session stalo a udialo.
Príležitosť je vzrušujúca vyhliadka.
Nie som si presne istý, čo máte na mysli pod týmto pojmom. Boli Led Zeppelin, Traffic, Blind Faith, Cream superskupinami? Ak áno, tak občas tie.
Album posudzujem len na základe súčtu jeho častí. Nezáleží mi na tom, či ho nahrala „superskupina“, alebo „veľký hudobný projekt“. Ako vášnivý jazzový fanúšik som vždy obklopený zvukovou promiskuitou a hľadím na ňu slobodne a s úžasom.
Mám rád zopár albumov od Emerson, Lake and Palmer.
Myslím, že všetky sú dôležité, veď nakoniec je zvuk výsledkom formy tvarujúcej myšlienku? Niekedy!
Nemôžem viac súhlasiť s pánom Lewisom.
Obidve sú rovnako dôležité a vzájomne závislé.
Hranie a nahrávanie „live” má pre nás niekoľko praktických výhod: Za prvé sme nikdy predtým spolu nehrali a za druhé sme pred session nikdy žiadny materiál spolu neskomponovali. Tieto dva elementy zaručovali stopercentnú spontánnosť!
Myslím si, že sme nevedeli, čo máme očakávať od nahrávania, takže určite bolo sebavyjadrenie nevyhnutnou súčasťou a ingredienciou sonického modis operandi.
Dalo mi to priestor na skúmanie myšlienok preparovanej gitary a hranie na gitaru netradičnými spôsobmi. To sa mi na nahrávaní veľmi páčilo, pretože nie vždy som povzbudený hrať menej muzikálne a viac perkusívne a podobne!
Prijímam chaos a spontánnosť. Som si istý, že sme mohli naplánovať a zložiť album, ktorý by bol rovnako zaujímavý, ale živé nahrávanie sa zdalo byť vzrušujúcejšou cestou pre náš debut.
Nie. Vždy si mysleli, že vokály / hovorené slová boli možnosťou, nič nebolo vylúčené!
Milujem spevácke časti a dúfam, že v budúcich snahách UUUU, budeme mať viac spievaných melódií.
Máme troch spevákov v našej skupine. Niekto nakoniec musel otvoriť ústa.
Nahrávanie albumu bolo prioritou, a keď sme počuli výsledok úprav a mixovania, potom sa nadšenie vyskúšať a vykúzliť niečo z jeho živej podstaty, stalo ďalšou vzrušujúcou možnosťou.
Nebol som si vôbec istý, či sa nám podarí nahrať album, nie to ešte hrať koncerty! Myšlienka nás všetkých bola, aby sme mohli rozmýšľať nad tým, čo sa s tým dá ešte urobiť.
Keď sme nahrávali album, sústredil som sa iba na to. Nemyslel som na nič iné.
Nikdy som to nebral do úvahy v tom momente. Myslím, že živé predstavenia sú úplne iné zviera
Po DJingu začiatkom sedemdesiatych rokov a po začatí hrania v polovici sedemdesiatych rokov, mali prvky z oboch období vplyv na moju prácu.
Nebol som si vôbec istý, či sa nám podarí nahrať album, nie to ešte hrať koncerty! Myšlienka nás všetkých bola, aby sme mohli rozmýšľať nad tým, čo sa s tým dá ešte urobiť.
Myslím, že Graham to už povedal: „nič nebolo vylúčené!“, a mohli sme všetko dobré zahrnúť..
Dúfajme, že sme zahrnuli zvuky minulosti, súčasnosti aj budúcnosti.
Melanchólia sa mi trochu páči.
Smutné a bezútešné so štipkou himalájskej soli je perfektný recept na úspešný dvojalbum v Editions Mego (pozn. redakcie – nezávislý hudobný label so sídlom vo Viedni).
Smútok je veľmi populárny obklad, tak mi to hovoria.
All 4 members have wide ranging individual musical/sound tastes and huge areas of common appreciation… Perhaps, this is what you hear? A shared tone, sense of tension and contrast.
Contrast conceived as in dialogue, exchange of ideas,hermeneutic approach yes, I am fan.
playing with musicians who do things you enjoy but come from different backgrounds/worlds/styles is most always interesting and a great way to open your ears to new sounds, ideas and ways of working
We create an artistic emulsion which can be used liberally.
No! Personally, I thought the opposite, that the shared values would conqueror/unite the complexities!
Not afraid. I felt quite intrigued and honored to share studio time with people I hugely respect, artistically.
quite the opposite – it was the combination that made the recording session both happen and happening!
Chance is an exciting prospect.
Not sure what you mean exactly by (big)? Were Led Zepplin, Traffic, Blind Faith, Cream, Lifetime supergroups? If so, sometimes.
I only judge an album by the sum of its parts. It doesn’t really matter if it falls into a „supergroup” or „big music projects” to me. Being an avid Jazz fan, I always embrace sonic promiscuity with freedom and wonder.
I have a few Emerson, Lake and Palmer albums.
I think all are important but ultimately the sound is the result of the form shaping the idea? Sometimes!
I couldn’t agree more with Mr. Lewis.
Both are equally important and co-dependent.
Playing and recording „live“ had several practical advantages 1. The 4 of us had never played together 2. We had not written any material before the sessions. These almost guaranteed spontaneity!
I guess we didn’t know what to expect from the recording so self expression was definitely an essential ingredient of the sonic modus operandi.
it gave me space to explore ideas of prepared guitar and playing the guitar in non-traditional ways which is something I really enjoyed about the recording – I’m not always encouraged to play less musical and more percussive etc!
I embrace chaos and spontaneity. I’m sure we could have planned and composed an album that would have been equally interesting but live recording seemed the most exciting path for this first album.
No. Always thought vocals/ spoken word were a possibility, nothing was ruled out.
I love the singing parts on it and I hope to have more sung tunes in future UUUU efforts.
There are three singers in the group. Someone had to open their mouth eventually.
The recording of an album was the priority…when we heard the results of the editing and mixing, then an enthusiasm to try and conjure something of it’s essence live became an exciting possibility.
When we recorded the album I merely focused on that. Didn’t think about anything else.
I wasn’t even sure we’d make a record let alone play shows! The idea of the 4 of us getting together to see what happened was all there was…
I never considered it for a moment. I think the live shows are a totally different beast.
Having DJed in the early 70s and started to perform in the mid 70s, elements from both eras have an influence on my work.
All these influences are definitely but happy to admit that,there just a fraction of what I listen every day.
I think Graham said already, „nothing was ruled out!” and therefore everything good can be included!
Hopefully we have included sounds of the past, present and future.
I do like a bit of melancholy
Sad and bleak with a pinch of Himalayan salt is the perfect recipe for a successful double album out on Editions Mego.
Sadness is a very popular veneer, so I am told.
autor: Daniel Hevier ml. / foto: @uuuutheband Facebook UUUU
