Islandská umelecká komunita je previazaná a hudba aj kinematografia medzi sebou úzko spolupracuje. Je to dané nielen povahou domácich prepájať rôzne inšpirácie, ale aj zapríčinené tým, že na Islande ste susedom skoro každého jedného obyvateľa. Valgeir Sigurðsson produkoval, mastroval a staral sa o zvukovú réžiu takým menám ako Sigur Rós, Björk, Múm, pracoval aj na domácich filmoch ako Dreamland. V oblasti filmovej hudby patrí k jeho najznámejším titulom V koži Johna Malkovicha. Zatiaľ poslednými snímkami, ku ktorým robil hudbu, boli Ďaleko od Reykjavíku a Malá ríša (slovensko-islandská koprodukcia), ktorý prišiel osobne uviesť do Bratislavy. V rozhovore si zaspomínal aj na niekdajšie hranie v Subclube a na Juraja Kušnierika.
Považujú vás za jednu z najdôležitejších osobností islandskej hudby. Vaše rodinné štúdio Greenhouse Studio jej dáva a určuje charakteristický zvukový prejav. Ktorá vlastnosť je pri kreovaní zvukových kvalít pre vás najpodstatnejšia?
Ďakujem. V každom projekte sa snažím vždy nájsť niečo unikátne a aplikovať doň akékoľvek porozumenie, ktoré mám pre konkrétnu situáciu.
V jednom staršom rozhovore som čítal, že tým, že je islandská scéna malá, tak ste sa museli adaptovať na rozličné žánre. Stále to platí, že sa nechcete špecializovať?
Myslím si, že to stále platí mnohými spôsobmi. V posledných rokoch som sa snažil zúžiť moju hudobnú aktivitu na projekty, v ktorých som kreatívnym partnerom. Či už ide o hudbu do filmu, komponovanie pre tanec, divadlo a operu, alebo prácu s hudobníkmi, čo považujem za to najlepšie. Kooperácia je stále v centre pozornosti v mojom hudobnom živote.
Ako sa snažíte pristupovať pri komponovaní hudby do cudzojazyčných filmov a k príbehom, ktoré sa odohrávajú na inom území?
Hudba je univerzálny jazyk, však? Myslím si, že všetci dokážeme pochopiť príbehy ľudí bez ohľadu na to, odkiaľ môžu pochádzať a to je môj prístup. Počúvajte, reagujte a prineste svoj vlastný pohľad na situáciu.
Čo ste pociťovali, keď ste prijali prácu na filme Malá ríša? Aké motívy vás ako prvé napadli?
Je to epický film, príbeh s toľkými postavami a podoblasťami. Chcel som, aby bola hudba ich oporou a zdôraznila ich vychodené cesty.
Máte radi soundtracky?
Milujem dobré soundtracky a myslím si, že je skvelé, ak je hudbe umožnené byť dôležitým hlasom v modernej filmovej tvorbe. Režiséri berú na seba risk a nie vždy chcú ísť zabehnutou cestou. The Favourite je ohromným filmom využívajúcim hudbu spôsobom, ktorý má úplne dostal. Nie je to originálna partitúra, ale ukazuje, čo je možné uskutočniť s trochou predstavy a imaginácie. Ďalším príkladom súčasného islandského filmu je A White, White Day, kde sa používa do veľkej miery hudba od Edmunda Finnisa. Takisto aj Stanley Kubrick je krstným otcom spojenia medzi dejovou linkou a hudbou. Mám rád partitúry Jonny Greenwoodsa, ktoré perfektne pracujú s obrazom a hudba obstojí aj autonómne. Zvlášť skvelé sú partitúry k filmom There Will Be Blood a The Phantom Thread a takisto aj k seriálu Chernobyl. A takto by som mohol ďalej pokračovať.
Do Bratislavy ste sa vrátili kvôli premiére filmu Malá ríša. Pár rokov predtým ste tu vystúpili ako elektronický producent v Subclube. Máte ešte čas na klubovú scénu? Chystáte ešte niečo v tomto smere, alebo je to pre vás už uzavretá kapitola?
Nie je to uzavretá kapitola a stále rád hrám hudbu po celom svete. Subclub bol pre mňa nezabudnuteľný a vždy si užívam hranie na miestach, ktoré sa líšia od koncertných sál a fancy priestorov, kde sa v súčasnosti oveľa častejšie vyskytujem. Samozrejme, to si nesťažujem, pretože existujú neuveriteľné venues, kam mám česť byť pozvaný, aby som zahral, ale držím svoje ucho naďalej pri zemi, aby som získal nejaké neobvyklé príležitosti.
Islandská hudba sa k nám dostávala cez Juraja Kušnierika. Poznali ste sa aj osobne?
Áno, práve Juraj ma pozval prvýkrát do Bratislavy. Taktiež bol častým návštevníkom Greenhouse Studio a veľkým podporovateľom hudby, ktorú sme robili v Bedroom Community. Bol som šťastný, že som ho mohol spoznať a považovať za priateľa.
You are without a doubt considered as one of the most influential personas of Icelandic music. Your family studio Greenhouse Studio gives it a characteristic musical expression. Which element is the most crucial for you when it comes to creating the sound?
Thank you. I always try to look for something unique in each project, and apply whatever understanding I have to that specific situation.
A long time ago I had a chance to read that Icelandic scene is so tiny that you had to adapt to various musical genres. Did anything change or do you still have no interest in specializing?
I think that still applies in many ways. As for me personally I have tried to narrow my musical activity in recent years to projects that I am an active creative partner in. Be it scoring for film, writing music for dance, theatre or opera, or working with musicians that I consider to be at the top of their game. Collaboration is still at the heart of my musical life.
What is your approach to composing music for movies from abroad? A music for stories from lands far away?
Music is the universal language, isn’t it? I think that we can all understand stories and situations of people wherever they might come from, so that’s my approach. Listen and react, and bring my own perspective to the table.
How did you feel when you accepted to work for a Little Kingdom movie? What inspirations came to your mind first?
It is an epic film, a story with so many characters and sub-plots. I wanted the music to be support and underline their journeys.
Do you like soundtracks personally? If so, would you name any?
I love good soundtracks and I think that it’s great how the music is allowed to be an important voice in modern filmmaking. Directors that take risks and don’t always go with the obvious. The Favourite is a stunning film that uses music in a way that blew me away. It is not an original score, so it really shows that anything is possible with a bit of imagination. Another example is a recent Icelandic movie called A White, White Day which uses music by Edmund Finnis to a great effect. Kubrick is the godfather of this, really. I like Jonny Greenwoods scores, they work perfectly with the picture, and also stand firmly on their own as music. Especially There Will Be Blood and The Phantom Thread. Midsommar by is a wonderful score, Chernobyl is another one of course… I could go on.
You came back to Bratislava to attend a premiere of the Little Kingdom. Last time you were here you performed on a club tour in Subclub. Do you still have time for a club scene? Are you making ready for anything new or is this a closed chapter?
It’s not a closed chapter; I am still performing my music around the world. The Subclub was a very memorable one and I enjoy venues that are different to the concert halls and fancy spaces that I tend to play more often nowadays. I’m not complaining, of course, there are some incredible venues that I’m honored to be invited to play at, but I keep my ear to the ground for any unusual opportunities, for sure.
Juraj Kušnierik had accomplished a popularization of Icelandic music in Slovakia. Have you had a chance to know him personally?
Yes, Juraj was the one who invited me to Bratislava in the first place. He was also a frequent visitor to the Greenhouse Studio and a big supporter of the music that we were making at Bedroom Community. I was happy to get to know him and be able to consider him a friend.
