Punková legenda. Symbol tvrdosti v punkovej hudbe. The Exploited a Wattie Buchan nerozlučne patria k sebe. Už vyše 32 rokov brázdia pódiá po celom svete. Wattie so svojím nerozlučným červeným čírom nám poskytol rozhovor na festivale Pod Parou (mimochodom reporty z tohto festivalu už čoskoro). Bol veľmi milý a napriek škótskemu dialektu a prízvuku nebola medzi nami jazyková bariéra.
Veľmi často hrávate v Českej republike. Prečo sa sem tak často vraciate? Máte tu vybudované dobré zázemie?
„Máme tu veľa priateľov. Nikdy som nemal problém v Česku. Dokonca ani predtým, keď bolo ešte Česko – Slovensko. Vždy tu boli ľudia, ktorých sme si vážili“.
Videl som váš koncert v Bratislave pred asi tromi, štyrmi rokmi..
„Bratislava je super. Máme na ňu veľmi dobré spomienky“.
Hráte tvrdšiu hudbu, ako iné pukové kapely. Prečo? Preferujete tento štýl hudby, alebo mate radi aj melodický punk?
„Sme proste Exploited. Pre mňa je punk agresívna hudba“…
Máš rád aj melodický punk, napríklad Ramones?
„Ramones? Mám rád starý punk z minulého storočia, ale páčia sa mi kapely, ako G.B.H. alebo Discharge“.
Preferuješ skôr americkú, alebo anglickú školu?
„Skôr anglické kapely. Ale tiež počúvam aj dobré punkové kapely z Ruska. Z Ameriky sa mi páčia fakt dobré dievčenské kapely. Z Európy sa mi ešte páčia francúzske punkové kapely. Je toho strašne veľa“.
Na treťom albume s tebou hral tvoj brat Willy. Aké je to hrať s vlastným bratom v kapele. Bolo to tvojím snom?
„Pre neho áno hahaha. Willie je naozaj dobrý bubeník. Ale často sa hádame. Hra v kapele od svojich 24 až 25 rokov. Ale nechcem sa s ním hádať, pretože je to môj brat a je to skvelý bubeník. Je to veľký tlak hrať s vlastným bratom“.
Mnoho punkových kapiel má kritické texty o armáde. Ty, ale tvrdíš, že práve armada ti dala nejakú discipline v pozitívnom zmysle.
„Keď som bol v armáde, mal som v 80. rokoch asi sedemnásť. To už bolo dávno. V pätnástich som skončil školu, nemal som dobré vzdelanie. Vláčil som sa s gangami, ešte aj moja babka by ma zbila.. Mal som problémy a tak som vstúpil do armády a tam som dospel. Bol som rád, že som tam vstúpil. Pretože vUKnie je povinná vojenská služba. Je to dobrovoľné“.
Pochádzaš z robotníckej vrsty a dlho si zastával názor, že punk je idea robotníckej triedy. Myslíš si to stále? Alebo môže byť podľa teba určený aj ostatným spoločenským skupinám, napríklad strednej vrstve, či dokonca bohatým ľuďom?
„Podľa mňa bol v minulosti punk pre workinglass. Ale teraz má širšie zameranie. Je viac rôznorodý. The Exploited je agresívny punk, potom sú tu iné druhy punku, ako melodickejšie a veselšie kapely. Pre mňa punk bol a je pre working class. Pre tých najchudobnejších. Pre mňa je punk niečo, čo môže robiť hocikto. Je pre každého. Nezáleží, či si v tom dobrý, alebo nie. V akej si kapele. Nezáleží na tom, čo si kto myslí. Ak si spokojný s tým, čo robíš nezáleží na tom, čo kto hovorí. Treba si to užiť. Ako, keď sme vytiahli ľudí na podium pri skladbe “Sex and Violence”. Spoločne sme si pripili a oni prídu domov a budú na to pekne spomínať. Pre mňa je to bežné, ale pre nich to veľa znamená. To je pre mňa byť punk rocker“.
Stále veríš, že punk nie je mŕtvy?
„Áno. Je veľa vecí ktorým som veril, keď som bol mladý. Keď starneš učíš sa a vidíš veci inak. Zvykol som veriť, že môžem zmeniť veci hudbou, ale v skutočnosti niektoré veci nemôžeš zmeniť, nemôžeš zmeniť vládu protestom. To všetko musíš pochopiť“.
Hrávaš s Exploited aj na nepunkových festivaloch?
„Áno vo Fínsku sme boli jediná punková kapela. Boli tam same popové a džezové kapely. Bolo to dobré. Ľudia, ktorí nás nikdy predtým nevideli na nás pozerali a počúvali nás. Hrali sme na metalových a hardcorových festivaloch. Nie je to o tom, že keď si punkáč musíš počúvať iba punk. Pre má je punk o tom, robiť si čo chceš. Keď chceš môže sa ti ľúbiť aj Lady Gaga, ktorá má mimochodom dobré videá (hahah)“.
rozhovor: Daniel
preklad a tlmočenie: Michal a Lenka
