autor: Daniel Hevier ml. preklad otázok: Patrik Šedo
Mladá ruská operná speváčka, ktorá sa pomaly dostáva na výslnie. Obsadzuje dramatické úlohy, hrá osudové ženy, ale aj krehké bytosti. Spieva svetoznáme árie, ale má ambíciu tvoriť vlastné skladby, ktoré si sprevádza klavírom. Zoya Petrova je hlavným zahraničným hosťom nového festivalu Pro Musica Nostra Nitriensis, na ktorom vystúpi 30. októbra v Kaštieľi v Beladiciach.
swith to english version
Príchod na javisko je pre mňa výnimočným momentom, ktorý si vyžaduje emocionálnu a psychickú prípravu. Vzrušenie pociťujem vždy, ale oveľa dôležitejšie je, že si uvedomujem, že sa idem na javisko porozprávať s publikom a nie iba prekonať technické ťažkosti. Ľudia totiž nechcú vidieť váš strach. Je vašou povinnosťou úprimne vyjadriť všetko, čo skladateľ vložil do diela, ktoré idete interpretovať. Pre mňa je scéna oltárom, a keď do nej vstúpim, je to pre mňa posvätný moment v mojom živote. Nemám pred vstupom na javisko žiadne špeciálne rituály. Niekedy sa potrebujem sústrediť v absolútnom tichu a občas mám zase potrebu komunikovať s ľuďmi len pár sekúnd, než idem spievať. Nemyslím si, že existujú zaručené spôsoby, ako sa zbaviť trémy, ale mne skutočne pomáha, keď si uvedomujem, že len za pár sekúnd sa idem dotknúť umenia a pozerám sa do vnútra mojich obľúbencov.
Snažím sa začať obyčajný deň čo najskôr je to možné, ale dvadsaťštyri hodín mi zďaleka na to nestačí a občas idem spať v noci veľmi neskoro, lebo komponujem alebo sa učím nové úlohy. Dôležité je, aby som študovala každý deň, aj keď práve nespievam, ale aspoň sa pozerám do nôt a opakujem si to. Vždy myslím na moju dobrú kamarátku a úžasnú klaviristku Anastasiu Egorenkovu, s ktorou často skúšame. Občas, ak mám v mojom rozvrhu voľno, idem do bazéna spláchnuť únavu a sem tam idem s mojou mamou do sauny – je to veľmi osviežujúce. Keď máte bláznivý životný cyklus, je veľmi dôležité si dopriať odpočinok a nie vždy to viem aj spraviť. Pred koncertom alebo pred vystúpením sa snažím spať a trochu sa rozprávať. Snažím sa seba neľutovať a v ten deň nerobiť nič špeciálne. Hovorím si: Nechoď tam, nerob toto. Niekoľko hodín pred koncertom sa môžem vybrať do obchodu, alebo si sadnúť s mojimi kolegami.
Je pre mňa veľkou cťou vyhrať takú úžasnú súťaž. Spomínam si na Irenu Chernovu, riaditeľku Kultúrneho centra Eleny Obraztsovej v Petrohrade. Ona ma podporovala a stali sme sa dobrými priateľkami. Nemôžem povedať, ktoré súťaže sú pre mňa najvhodnejšie, ale mám rada tiež, ktorú sú súčasťou festivalov, alebo spievanie v ansámbloch a kolaborácia s orchestrami z celého sveta, čo sa mi teraz deje. Áno, súťaže sú veľmi dôležité, môžete tam stretnúť správnych ľudí a otestovať svoje schopnosti Ale súťaž samotná je ďaleko od cesty k dlhému kreatívnemu životu. V Rusku, ako aj v zahraničí, je mnoho dobrých súťaží, ktoré pokračujú v tradícií a poskytujú príležitosť mladým spevákom vystupovať na veľkých javiskách. Víťazstvo závisí od mnohých subjektívnych faktorov a daných špecifík krajín, kde sa konajú.
Elena Obraztsová je pre nás všetkých skvelým príkladom. Je j talent a vitalita nepoznali žiadne hranice. Dalo by sa povedať, že bola prvou osobou, ktorá mi dala nádej a radu pre moju budúcu tvorivú cestu. Jej slová po mojom vystúpení sa stali skutočnými rozlúčkovými slovami .Nazvala ma oranžovým slnkom a herečkou. Myslím si, že už len kvôli týmto slovám bolo dobré pokračovať v štúdiu hudby. Ešte dávno predo mnou vystupovala s romancou In Autumn od skladateľa Georgy Sviridova a ja som senzitívne vnímala túto hudbu. Elena bola vždy milou osobou s veľkým srdcom. Nikdy od nás nič nežiadala. Je obdivuhodné, ako si taká zaneprázdnená osobnosť mohla nájsť čas na mladých spevákov.
Pozoruhodne spomínam na slovenského speváka Petra Dvorského, s ktorým sme sa stretli aj niekoľko rokov na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka, kde bol tiež jedným z členov poroty. Bola som hlavnou laureátkou a spievala som vo finále v úžasom divadle v Karlových Varoch spolu s Karlovarským symfonickým orchestrom pod vedením Františka Drsa. Peter ma pochválil a povedal, že ma berie ako Slovenku. Odpovedala som mu po rusky a trochu aj po slovensky, že sme jednej krvi, obaja sme sa zasmiali a podali si ruky. V Bratislave sa cítim ako doma. Slovensko je veľmi krásnou krajinou, ktorá ma neustále priťahuje. Odkaz tejto krajiny nesú speváci a pedagógovia ako Gabriela Beňačková, Eva Blahová, Edita Gruberová a ďalší. Jednou z mojich obľúbených speváčok je Lucia Popp. Mám rada jej stvárnenie Kráľovnej Noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Mnohí si mysleli, že ide o dramatickú úlohu a musí byť znázornená dramatickou koloratúrou. Ale Lucia Popp nemá podľa mňa dramatickú koloratúru, ale jej predvedenie Kráľovnej je aj zvukovo silné aj miestami nežné. Naučila som sa od nej mnoho. Teraz často hrám úlohu, ktorú ona tak bravúrne stvárnila.
Myslím si, že doma v Rusku máme dobrú hudobnú výchovu, excelentných pedagógov, ktorí vychovávajú novú generáciu. Mám mnoho priateľov medzi slávnymi huslistami, klaviristami a spevákmi, ktorí v Európe dostali zmluvy, ale priznávajú, že základy sa naučili v Rusku. Naši pedagógovia majú odhodlanosť a so svojimi žiakmi chodia po súťažiach, a pritom vôbec od nich za to neberú peniaze. Robia to dobrovoľne. Myslím si, že o tom tlaku je to mýtus. Ja som svojim učiteľom vďačná za ich oddanosť a láskavosť a sme nesmierne šťastní, že s rovnakým potešením vzdelávame aj zahraničných študentov.
Rýdzosť a odvaha, každodenná práca na sebe a samozrejme nesmie chýbať kus šťastia.
Nemyslím si, že dnes v Rusku existuje niečo také ako vokálna škola, ktorá vyžaduje osobitné zvukové extrakty, alebo čosi podobné. Inou vecou je odkazovanie na dedičstvo našich skladateľov a básnikov v našich vystúpeniach, pri ktorých potrebujete mať nielen hudobný talent, ale aj pochopiť ruskú kultúru v jej všeobecnostiach. Je dôležité vedieť koho hudbu idete spievať, aký štýl prezentujete a akú techniku používate. Študovala som u rôznych pedagógov a mnoho som pochopila aj sama od seba. Moja ruská pedagogička Rubtsova Irina Pavlovna mi ukázala základy techniky dýchania, ktoré sme potom uplatnili na skladbách N. Rimskeho-Korsakova. S profesorkou Evou Blahovou som spievala Mozarta a študoval na tom jeho štýl. Mala som tiež talianskeho učiteľa, s ktorým som spievala výlučne iba taliansku hudbu.
Áno, ďakujem, že ste si to všimli! Veľmi často počas sólových koncertov vystupujem so svojou vlastnou hudbou a sprevádzam sa. Teraz píšem cyklus pre tenor a piano a plánujem sa opäť klavírne sprevádzať. A nedávno v septembri som bola pozvaná vystupovať s mojou vlastnou kompozíciou Hommage to Vivaldi na Musica Maxima Festival pod vedením Maxim Fedotov a Zagreb chamber orchestra. Hommage je skomponovaná pre ústnu harmoniku, soprán, sólové husle a komorný orchester. Súčasne som hrala na harmoniku aj spievala. Sólové husle predviedla vynikajúca huslistka Inga Ulokina.
Od detstva mám vášeň pre komponovanie. Posmelilo ma víťazstvo v medzinárodnej súťaží v komponovaní a kolaborácia so zaujímavými hudobníkmi. Môj autorský album je kompletne po rusky. Medzi mojimi textami sú aj básne od veľkých ruských básnikov. Orchestrálnu partitúru mi pripravil talentovaný aranžér Evgeny Voronovsky. Tento album bol inšpirovaný mnohorakou ruskou poéziou. Občas sa mi stane, že nájdem zaujímavé básne, pri ktorých hneď viem, akú hudbu k nim mám vytvoriť. Je to ako záblesk a nikdy neviete, čo presne sa vám v básni zapáči, či je to niečo známe alebo nie.
Je to veľmi ťažká otázka, ktorú sa často seba pýtam, ale stále neviem nájsť na to odpoveď, alebo možno je to aj zbytočné? Spievanie, komponovanie, improvizácie sú pre mňa ako deti. Neviem si bez nich všetkých predstaviť svoj život. Všetko je to spojené a prepojené. Kompozícia mi pomáha pochopiť lepšie orchester než je tomu z pozície speváčky. Keď skúšam spievať na partitúru a nie na klavírny výťah, lepšie cítim orchester a skladateľove pocity. Toto štúdium rozširuje aj moju kompozičnú predstavivosť.
Na festivale vystúpim s úžasným spevákom Gustávom Beláčkom. Snažili sme sa náš program odlíšiť a predstavíme poslucháčom rozličných autorov. Publikum si bude môcť vypočuť árie z opier od W. Mozarta, Belliniho, Donizettiho, Meyerbeera, Coussera a ruské romance od S. Rachmaninova.
Entering the stage is an exceptional moment, which requires emotional and psychological preparation. Excitement, I have always, but most importantly – to realize that you go on stage to talk to the public, and not to overcome technical difficulties and people do not want to see your fear at all. It is your responsibility to sincerely convey all that the composer has laid down. For me, the scene is an altar, and when I enter on it this is a sacred moment in life. Special rituals before going on stage I do not have, sometimes I need to stay in silence, and sometimes there is a desire to communicate with people right a few seconds before the release. I do not think there are ways to get rid of excitement, but I’m really helped by the realization that in a few seconds I will touch art and I’ll look into the eyes of my favourite
I try to start an ordinary day as early as possible, but 24 hours a day are not enough for me at all and sometimes I go to bed late, at night I write music or learn new roles. It is important for me to study every day, even if I do not sing, but just look at the notes and repeat. And the main thing alongside is always my true friend and wonderful pianist Anastasia Egorenkova, with whom we often rehearse. Sometimes if the schedule allows me I go to the pool-the water takes off all the tired, and sometimes my mother and I go to sauna, it’s very invigorating! When you have a crazy rhythm it is very important to have a proper rest, I do not always get it. On the day of the concert or performance I try to sleep and talk a little. In general, I try not to regret myself and not to turn this day into something special, saying to myself: do not go here, do not do this. I can go to the store a few hours before the concert or have a drink with my colleagues.
It’s a great honour for me to be the winner of such a wonderful contest! I remember Irina Chernova, the director of the cultural Centrum of Elena Obraztsova In St. Petersburg, she supported me, and we are still good friends. I cannot say which competitions are preferable for me now, probably i would like to take part in festivals, sing in productions and collaborate with the orchestras of the world, which is what is happening to me now. Yes, competitions are very important, there you can meet the right people and test yourself. But the contest is far from the road to a long creative life. In Russia, as well as abroad, there are many good contests that continue traditions, give the opportunity to perform for young singers on big stages. The victory depends on many subjective factors and features of a particular country.
Elena Obraztsova is a great example for us all. Her talent, vital energy knew no bounds. You could say she was the first person who gave me hope and advice in the future creative path. Her words after my performance became a real parting words, she called me an orange sun and an actress. I think for the sake of these words it was worth continuing to study music. Then I performed a romance „In Autumn“, G. Sviridova, it was sung by Elena Obraztsova, and I was particularly sensitive to such music. Elena Obraztsova has always been a kind person with a big heart, she did not have anything to distract us from her, it’s amazing how a person of such magnitude could find time to support young singers so sincerely and anxiously.
With the remarkable Slovak singer Peter Dvorský, we met a few years after the competition at the International Dvorak Competition, where he was among the members of the jury. I was the diploma winner of the competition, I sang the final in the magnificent theatre in Karlovy Vary with the Karlovy Vary Symphony Orchestra, conductor Frantisek Drs. Peter Dvorský complimented me and spoke Slovak, took me for a Slovak! I answered in Russian and a little in Slovak that we are all of one blood and we both laughed and shook hands. In general, when I’m in Bratislava, I feel at home. Slovakia is a very beautiful country, I am constantly attracted to it. Great and the heritage of this country, there are many wonderful singers and teachers such as: Gabriela Beniachkova, Eva Blahová, Edita Gruberova, and others. One of my favourite singers is Lucia Pop. I like her as the Queen of the Night in Mozart’s Magic Flute. Many are accustomed to think that this is a dramatic role, and it must be performed by a dramatic coloratura. But Lucia Pop in my opinion is not a dramatic coloratura, but in her performance the Queen of the Night sounds very well and in places gently, in fact this is an image not only of the capricious ruler, but also of the frail woman. I learned a lot from Lucia. Now I often play this role.
I think we have a very good musical education in Russia, many excellent teachers who are nurturing a new generation. I have many friends among famous violinists, pianists and singers who have received contracts in Europe, but they admit that they learned the basics in Russia. You know, there are some dedication in our teachers, they can work with pupils at an inopportune time, go with them to all competitions and they do not take money from the students at all. I think this is some kind of myth about the pressure, and moreover I am infinitely grateful to my teachers for their devotion and kindness and we are happy to educate foreign students with the same pleasure ang. joy as their own.
Pure and bold, daily work on yourself and of course luck !
I do not think that now there is a Russian vocal school that requires specific extracts of sound or something like this. Another thing is our musical legacy of composers and poets in order to perform which we need a deep understanding of Russian culture in general and a musical flair. It’s just important to understand what music you sing, what style to observe and what techniques to use. I studied with different teachers and very much myself. My Russian teacher Rubtsova Irina Pavlovna, gave me the basics of breathing, which we honed on the melodic romances of N. Rimsky-Korsakov. With Professor Eva Blahová we sang a lot of Mozart, studied his style. I also have an Italian teacher with whom we sing exclusively Italian music.
Yes, thanks for noticing this! Very often during solo concerts I can sit down and perform for example my own music and sing at the same time. Now by the way I am writing a cycle for a tenor and a piano and I plan to play piano myself maybe. And just recently, in September, I was invited to perform my work Hommage to Vivaldi at the Musica Maxima festival under the leadership of Maxim Fedotov and the Zagreb chamber orchestra. Hommage is written for the harmonica, voice, solo violin and chamber orchestra. I simultaneously played on the harmonica and sang. A solo violin is performed by an outstanding violinist Inga Ulokina.
The passion for composing music I have since childhood. Now behind it is the victory in international competitions in composition and collaboration with interesting musicians. Now my author’s albums about to be completed with Russian words, among which are my own texts and poems by the great Russian poets. Over the computer arrangements for my orchestra score worked a talented arranger Evgeny Voronovsky. This album was really inspired by many-sided Russian poetry. Sometimes it happens by chance that I find interesting poems that immediately give an idea of what kind of music I want to create. It’s like lightning and you never know what exactly you might like in the poem, whether it’s known or not.
This is a very difficult question, which I often ask myself, but still did not find the answer, or maybe it’s unnecessary? Singing, composing music, improvising are like children. I guess I cannot imagine my life without them all. And all this is connected. The composition helps me to understand the orchestra better as a singer. When there are rehearsals I try to sing on the score and not the clavier to better feel the orchestra and the composer whom I perform and this study expands my compositional imagination.
At the festival I will perform with a wonderful singer Gustáv Beláček. We tried to make our program diverse and introduce the listener to different authors. Among the authors, the audience will hear arias from the operas of W. Mozart, Bellini, Donizetti, Meyerbeer, Cousser, and Russian romances by S. Rachmaninov
