Trojka Zuzany Homolovej interpretuje ľudové balady a piesne netradičným a multižánrovým spôsobom. Hudobné zoskupenie kladie dôraz na výraz piesní. Výnimočnou atmosférou provokujú ku komunikácii bez slov. Spájanie zabudnutých ľudových piesní s novým hudobným prevedením z nich robí raritu na hudobnej scéne.
Koncom minulého roka vydali v poradí druhý album s názvom Keď vojačik narukoval. Ako je u Zuzany Homolovej známe, už od 70. rokov sa rada “hrabe” v slovenských ľudových piesňach, a najmä baladách. Keď vojačik narukoval je album, ktorý obsahuje 15 žalospevov z obdobia prvej svetovej vojny. Obdobie úzko späté s autorkou, ktorej starý otec vo vojne bojoval a vrátil sa domov zranený. Brat jej starej mamy vo vojne padol ako 18 ročný. Tieto aspekty priviedli autorov k nosnej myšlienke nového albumu, ktorý už pri prvom pohľade na nosič, srší atmosférou z obdobia vojny.
Určite nie. V podstate v 2014 sme v rámci trojky vydali “dvojku” s Milošom Medzi dvoma prázdnotami. Prvá spolupráca so Slnko records je naša spoločná so Samom (Tvojej duši zahynúť nedám, 2005). Potom sme si pribrali tretieho, aby sme tie piesne vedeli interpretovať aj naživo. Samozrejme, ak príde nápad, ďalšia Trojka príde spolu s ním aj skôr.
Melódie sú z pôvodných notových zápisov, na nich nie je nič menené. My sme k tomu vymysleli harmonické sprievody. Melódia je v každej piesni striktne dodržaná.
Určite áno. Na krste zahrá aj Vlasta Redl, náš dlhoročný kamarát, ktorý mi zároveň produkoval jeden z prvých albumov (Slovenské balady, 1995).
Naraz určite nie, ale postupne na niektorých. Tie aranže sú vymyslené tak, aby tá hudobná idea bola prevediteľná, ale samozrejme, že koncertné verzie budú iné.
autor:Matej Feldbauer / foto: womusk
